Povinná každoročná skialp výprava na Žiarsku chatu padla na termín polročných prázdnin 31.1.až 2.2.
Malo nás byť až 12, nakoniec sme, pre choroby a zátrhy, ostali iba 7. Marek, Mišo Grand, Balú, Rys, Peťo, Miro Dvonč a ja. A Cyprián samozrejme.
Počasie a snehové podmienky hlásili kadejaké, tak sme sa vyzbrojili diskoguľou, borovičkou a spoločenskými hrami. Cesta hore s guľou na guncugu bola zujímavá o to viac, o čo menej bolo snehu. Na chatu sme dorazili okolo 11 večer. Tetušky nás nechali v štichu, išli spať a zavreli výčap. Zachránil nás Miro Dvonč, ktorý sa nekašlal a kúpil celú prepravku fľaškového piva. K tomu sme zarobili liter horca a bolo veselo…
Ráno (sobota) vyrážame na túru. Pohľad na hory je žalostný. Vyzerá to skôr na hľadanie čučoriedok ako na lyžovanie v prašane. Partička sa delí, časť ide do Žiarskeho sedla, druhá volí Smutné sedlo. Ja idem do Smutného, vyzerá tam byť o 5 čísel viac snehu. Hore fučí, púšťame šarkana – Cypra na špagátiku J. Cesta dole je zaujímavá štrikovačka pomedzi kamene a kosovku. Ešte, že je firn, užívame bláznivú lyžovačku, vyhýbačku, preskakovačku. Zvládli sme to až po chatu.
Večer pokračuje večierok. Chata je plná, folkloristická sekcia z Oravy hučí ako blázon. My zase zarábame horec, hráme Dixiet, pijeme gambáčiky dole hlavou, ohadzujeme sa fľašami a podobne. Náš kolektív vydržal najdlhšie. Riadne sme si vychutnali, keď všetci zmizli a na plné kolo sme začali spievať, nie REVAŤ my. Zaujímavá dohra sa udiala na záver večierku. Totálne spitý panáčik z vedľajšej partie, neskôr prezvaný Jean Claude, si pomýlil posteľ. Vliezol do Dvončovej. Ten ho slušne poprosil aby vypadol. Jean Claude začal kopať do ich – už zamknutých – dverí a revať na celú chatu, aby mu vrátili gate. Načo som vyliezla ja a potichu mu povedala zopár tichých slov. Urobil UÁÁÁ a zmizol. Bežiac po chodbe. Neprezradím, čo som mu povedala, ale nebolo to vôbec násilné.
Budíme sa do veterného rána. Bolí ma hlava a mám riadne otlaky. Jean Claude nám vysvetľuje, že sa tak opil, lebo strhol lavínu zo Smreka . Prišiel o kompletnú výstroj, ale nie o život. Vcelku umenie, pri tejto výške snehovej pokrývky… Dnes sme zvolili Žarske sedlo. Fuči a veľmi sa šmýka. A tak postupne odpadávajú jednotlivý členovia výpravy a vracajú sa na chatu. Hore sme dorazili iba Marek, Cypro a ja. Na mačkách… Lyžovačka dole hrozná, ku koncu som zhodila lyže a išla na mačkách do chaty. Bereme diskoguľu a hop-šup dole na parkovisko. Tak štvrtinu cesty sme museli niesť lyže. Tomu hovorím február na horách. Ale zážitky mocné. Ako vždy.
Luciša