Lyžovačka na Hochkare 21-23.1.2011

Osoby a obsadenie :

Bulharov Avensis : Bulhar, Palo Vataj, Miška

Zuzkina Octavia : Zuzka, Pepe, Katka

Dendine Cecko : Denda, Katka, Andrej

Dobre načatá  zimná sezóna, nás začiatkom decembra navnadila, že by sme sa opäť po troch rokoch lyžovať na Hochkar vybrali. Termín sme si stanovili na druhú polovicu januára. Myslím, že by vtedy nikoho nebolo napadlo, že budeme ešte tesne pred odchodom riešiť otázku snehových podmienok. Ale predsa sa stalo. Keďže na Slovensku po troch kráľoch boli jarné teploty, sneh výrazne ubudol aj v tých najvyšších oblastiach. Tak sa začala siahodlhá debata cez mail, či ísť či nie. Čo napokon, aj napriek tomu že sľubovali dobré podmienky, mňa osobne tak demotivovalo, že sa mi tam ani nechcelo ísť vôbec.  Nuž, ale isto viete ako to chodí, keď sa vám ozaj veľmi do niečoho nechce, nakoniec je z toho skvelá akcia. A tak aj bolo. Po víkende som mala pocit, že najväčšiu svalovicu mám na bránici od smiechu. Ale poďme pekne po poriadku.

Odchod sme si už od začiatku naplánovali na piatok ráno, aby sme lyžovali aspoň 2 a ½ dňa. Objednali sme si desať postielok v matracenlagry za veľmi dobrú cenu. Ubytovanie priamo na svahu s polpenziou za 30€ s Alpinverainom o 6,70 lacnejšie. Výborné bolo, že sme sa nemuseli presúvať viac autom. Aj tá jedna cesta po Hochkar Alpenstrasse nám stačila.

Len pre kompletnosť údajov (sa nám možno zídu, ak tam opäť o 3 roky pôjdeme) keď odbočíte na Hochkar, je tam mýtnica. Máte možnosť buď si hneď zakúpiť Skipass a potom vás pustia bez poplatku=mýta 4€ – ktoré platí každá osoba v aute, alebo… mi sme im prešli cez rozum tak, že sme im povedali okolo 11.00 že si plánujeme kúpiť 2 a pol dňové lístky, ale tie žiaľ predávajú až po 12.00 skôr ich predať nevedia, tak nás teta pustila s tým, že hneď po 12.00 si tie lístky máme kúpiť pri vleku.  A tak si lístky kúpili len tí čo chceli a tí čo nechceli ani mýto neplatili.

Celú cestu ako sme zišli z diaľnice nám snežilo. Keďže ja mám skvelé auto so zadným náhonom, začínala som mať obavy, ako sa naše auto hore dostane. Zvolila som stratégiu, že by som chcela ísť prvá, ak by som mala problém, aby mi mal kto pomôcť.  Aj napriek tomu že som sa snažila dobre rozbehnúť, cesta hore je žiaľ dlhá a kľukatá, a podmienky boli naozaj zimné, teda skončila som niekde za polovicou. Aby som nenasadzovala reťaze sama, spomalila som aj kamarátov a kolegiálne sme si dali reťaze všetci. Najviac sme maturovali nad Bulharovými, ale nakoniec aj tie sa podarilo nasadiť, aj keď jednu po dvoch zákrutách stratil a ani o tom nevedel. Pepe mu ju zobral. Milé bolo keď som sa Bulhara hore na parkovisku spýtala, či vie že stratil reťaz, tak mu bliklo že prečo mu tá jedna ktorú ešte mal, tak veľmi hrkoce ;-)) .. a keď teraz nad tým uvažujem, tak stále nám dlží rundu.

Po príchode na chatu, sme sa išli ubytovať a s poľutovaním sme zistili, že nemáme našu zadnú izbietku, ale žiaľ tú nešťastnú priechodziu izbu. Neskôr sme si ešte všimli, že nám vlastne dali len 8 postielok aj keď nás bolo deväť (Bulharova Katka nakoniec nešla). Tak nám potom ešte dodatočne dali jednu izbu. Výhoda bola, že sme si v nej mohli aspoň zamknúť cennosti, a teraz aspoň  vieme, že tam majú aj izby s menším počtom postelí a perinami. Po krátkom vybalení a prezlečení  … Hurááá na svah. Počasie bolo zamračené a stále len sypalo a sypalo. Z neba padal ľahulinký púder, do ktorého priam lákalo sa hodiť. Proste nádhera. Buhlar vraj mal pri jazdení v ňom viackrát orgazmus. Keď skúšal skákať so snowbordom na mostíkoch, a sem tam vyskočil ešte pred vrcholom mostíka, tak sme sa mu smiali, že mal predčasný orgazmus,  nakoľko v jeho veku, to ani nie je také nezvyčajné :). Bulhar sa hneď bránil … „Mal som asi 18 orgazmov, ale ani jeden predčasný !!!!“ Pred večerou sme sa na tom smiali, až nám slzy tiekli. Pri večeri Bulhar dospel ešte k jednému poznaniu… po pár štamprlíčkoch aj po nemecky rozumie, nuž ale pravda bola, že na chate obsluhoval český personál.

Večer keď sme v izbe vybalili našu batériu fľiaš, málokto by povedal že sme tam šli za športovým účelom. Ako prvý padol za vlasť Fernet potom Jagermaister, nasledovala ho Tullamore Drew a tak ďalej. Naše šikovné gazdinky Miška a Katka nám skvelo napiekli.

V piatok večer sme boli na chate sami, teda nám ani nevadilo že máme priechodziu izbu. Bavili sme sa výborne. Poniektorých ale tento deň tak zmohol že ani pyžamo nebolo potrebné. Dobrovoľne sa priznám, keď nám Paľo začal čítať Kód 9, nepamätám si ani slovko, a zobudila som sa až po polnoci  keď už všetci spali, tak som sa prehodila na druhý bok a spala ďalej. Nuž od rána najskôr nabaliť auto, pozbierať ľudí, šoférkovať, dať si asi 700 výškových na pásoch…a dobre to zapiť, to je asi všetko čo zvládnem. Neostali sily na zábavu. Možno má ten kopec na mňa taký vplyv, lebo pred rokmi sa mi prihodilo to isté.

Na druhý deň ráno, sme sa s Pepem a Katkou dohodli, že si kúpime s nimi dvojdňový skipass napolovicu. Bol to veľmi fajn nápad. Takto sme všetci aj niečo pošlapali, a aj zalyžovali. Nenadarmo sme mali so sebou dvojitú výstroj – aj skialpy aj zjazdovky. Ráno sme sa teda vybrali šlapať Palo, Andrej, Katka a ja.

Najskôr na predvrchol Hochkaru 1770, odtiaľ čiernou dole do Draxlerlochu 1400 mnm, potom naspäť ku nám ku chate, a odtiaľ na Häsling 1728 mnm.

Po šlapaní sme si dali malý obed a poobede vyrazili brázdiť zjazdovky.  Zjazdovka z Häslingu sa stala našou obľúbenou – čierna 5a. Povedali sme si, že keď pôjdeme na druhý deň ráno lyžovať, tam by sme mali byť prví.

Pred večerou na izbe to prišlo…. začali prichádzať a prechádzať cez našu izbu susedia z vedľajšej izby – 19 rakúšanov. Veľmi nás pobavil Bulharov strečing v predklone v polohe Welcome keď pri príchode našich susedov ešte zahlásil „musite sa jebat priamo cezo mna?“

Oproti stavu z pred troch rokov kusok upgradli chatu –  sprcha uz fungovala výborne, aj keď bola kúsok klaustrofobická a jednoznačne len pre jednu osobu. Dokonca záchod na hornej chodbe pribudol. Po večeri sa ešte vytvorilo jedno športové družstvo a vybrali sa na Hochkar – Pepe, Andrej a Bulhar.  Prišli vysmiaty ako lečo, lebo sa spustili dole po čerstvo vyratrakovanej zjazdovke. Bulhar sice potom šiel už druhý krát za deň do sprchy, ale zrejme musel – už z vyššie spomenutých dôvodov ;-)) .

Chatová sekcia sa zaúčala do tajov hry – Osadníci …drevo, tehla, žito, rytieri… a všetci sme z toho boli ovce ;-).

Nedeľa vyšla prekrásna, aj keď to tak hneď ráno z okna nevyzeralo. Žiaľ, sme si museli budík nastaviť,  keďže bolo treba izbu uvoľniť. Raňajky o 8.00 sme jedli v lyžiarskom oblečení a veci sme už mali v aute.  8.30 sme sa už ťahali hore v zostave Katka, Andrej, Palo, Bulhar a ja. Zima bola pekelná, ale to ranné zore ešte kúsok ružové, to určite stálo zato.

Lyžovačka bola vynikajúca. Okolo 11.00 sme si ale museli dať pauzu na čaj a bombardino – bolo treba doliať nemrznúcu kvapalinu. Pepe s Katkou si spravili túru na Leckerplan a popritom urobili krásne fotečky.

Cez obed sme sa všetci postretali či už pred chatou alebo v chate. Poobede sme si ešte spravili výstup na Hochkar 1808 mnm – až ku krížu. Bolo z neho krásne vidieť aj Salzu.

Výlet sme zaliali posledným Jagermaistrom hore na chate a už nás čakala len cesta domov.

Ešte zopár breptov a vtipov na spomínanie

Katka vraví Pepemu “ Zlatko, vycikáš mi srdiečko ? “       Pepe na to „srdiečko nie, ale dieru do Austrálie“

Bulhar : „chlapci, mozete mi kludne nieco do tych ponoziek nalozit.“ a uz sme z nich hned varili cibetkovu kavu J

Bulhar : 2x som sa zdrbal z lanovky pri vystupovani (z tej istej!),

  V našej hromadnej postieľke sa veľmi zapáčil vtip o 3 bežkároch, ktorí vedľa seba spali – prostredný sa ráno pýta svojich susedov „Čo sa vám snívalo ?“  – jeden vraví „že sa milujem s úžasnou blondýnou s päťkami prsiami“ „a tebe“ pýta sa toho na druhej strane „ tiež som sa miloval ale s parádnou brunetou“ na to sa ho obaja pýtaju „ a tebe“  „nuž ja som bežkoval celú noc“ 😉

Ešte jeden Jožkov vtip : Príde zmrznutý horolezec na Brnčalovu chatu, ruky ma skrehnuté, že si ich ani necíti… a v predsienke si mladá žienka zohrieva polievku a tak sa jej prihovorí “ Prosím Vás nemohla by ste mi ohriať ruky, vraj medzi nohami je najteplejšie miesto, ale ja som celý premrznutý ? “ dievčina na to “ prečo nie? “  … a po chvíli ako mu ohrieva ruky, sa ho opýta “ a….. uši nemáte zmrznuté? “  😉