Termín
16.4. – 23.4.2005
Účastníci
Alino, Jaro, Karol, Táňa, Stanko, Alena, Zuzka, Janka, Kulačka, Dežko
Ako bolo
Toho roku nám termín stanovil sv. Peter, ktorý zariadil lavínový stupeň číslo 4 v čase kedy sme mali Zbojníčku objednanú. Chatár nám telefonoval aby sme nikam nechodili, že to preložíme na apríl. A tak sme sa dohodli kvôli Stankovi (gitara) na treťom aprílovom týždni.
Malo to však jeden zádrheľ: zubačka na Hrebienok kvôli revízii nechodila. A tak sme sa podaktorí duševne, iní kondične, prichystali na šlapanie na ťažko a s lyžami na batohu už zo Smokovca.
Tradične nás Stanko doviezol k budove TASR, ktorú sme trochu museli aj hľadať. Totiž po veternej smršti zostalo v Smokovci stáť zopár stromov (dali by sa spočítať na prstoch rúk) a tak všetko vyzeralo inak. Po vybalení, preoblečení, zabalení a naložení sme konečne okolo 12:15 vyrazili. Išli sme po zjazdovke, ktorá bola od popadaných stromov vyčistená. Od 2/3 sme išli na lyžiach. Na Hrebienku bolo všetko pozatvárané, veď načo podporovať turistický ruch. Opäť sme sa vybalili, prezliekli, najedli, pobalili a o 14:15 sme vyrazili ďalej. Medzičasom sa vytvorili na oblohe krásne cumulusy, ktoré nad Reinerkou nedali na seba dlho čakať. Keď sme boli na konci lesa, spustil sa lejak a aj hrmelo. Chvíľu sme čučali pod stromami, no po 15 minútach sme vyrazili ďalej. Lialo asi po vodopády, potom sa opäť vyčasilo. Dokonca kým sme prišli na chatu o 16:30, tak sme aj obschli. Ostatní už boli ubytovaní, išli vlakom a na Hrebienok ich vyviezla Jana zo Zamkovského chaty autom.
Opäť sme sa rozdelili na skupinu Alino a jeho smečka, Karol a jeho kurín a Janka ako strážny pes. No ani jedna skupina nerobila nejaké veľké výlety cez sedlá. Kurín absolvoval Prielom, Závrat, niekoľko Generálov a Výpustí, Strelecké polia a Pasienky. Prvá polovica týždňa bola teplá, teploty okolo + 10 , sneh ako kaša. Potom sa prudko ochladilo na -10 a sneh sa zmenil na drapľavý ľad. Na to trochu pripadla 3-5 cm vrstvička snehu, ktorá sa však vetrom presúvala a tak boli plochy s naviatym čerstým sniežikom a plochy ľadové. Bola to parádna lyžovačka až na svahy ktoré sme rozryli na začiatku týždňa a teraz ten tankodrom zamrzol. Počasie bolo aprílové, vcelku priemerné. Lialo len 1 deň.
Výborné bolo, že na chate sme boli sami. V utorok odišla Kulačka s Dežkom a so psom ktorého sme našli potulovať sa bezprízorne na Pasienkoch. V stredu keď lialo, odišiel Alino so smečkou a aj Stanko. Ostal Karol s kurínom.
Pre Alenu bol zbojnícky týždeň nejako zdravotne náročnejší. Najprv ju tak seklo v krížoch, že nebola sa schopná vyzuť z lyží a lyžiarok a potom sa ozval ako ozvena na jej kvantitatívny a kvalitatívny spôsob konzumácie chatárových fantastických parených buchiet (plnených makom, orechami, čučoriedkami a tvarohom) žlčník.
A tu je ďakovný list psa Zbojka (našli sme ho pri Zbojníckej chate a strašne sa bál, tak sme mu dali meno Zbojko):
„Mám sa výborne – vid foto. Len čo ma odniesli Elena s Dežom do teplých krajín a hneď do hlavného mesta, tak sa mi začalo dariť. Najprv som mal pána toho čo ma niesol na rukách dole so Zbojníčky. Býval som u neho doma, kde bolo fajn. Spával som na balkóne lebo som čúral a sral kde sa mi zachcelo a to sa šéfkovi nepáčilo. Občas som sa ale trafil a urobil som potrebu pri venčení . To ma „šéfko“ vždy za to pochválil. Cez týždeň som chodil so šéfkom do jeho roboty. Tam som mal slušný dvor a mohol som si aj pobehať a hlavne som mohol srať na peknej zelenej tráve. Dobre som sa vykŕmil a je už zo mňa zase slušný havino. Minulý piatok si ma zobral taký ujo ktorého poznám už zo šéfkovej roboty. Odniesol ma do ich domu kde mám krásny dvor a keď je zlé počasie tak si môžem zaliezť do garáže kde mám komfort. Majú tu aj decká tak sa s nimi hrávam.
Ďakujem Vám všetkým, ktorý Ste mi pomohli prežiť a všetkých Vás zdravím
Haf, Haf, Haf
Zbojko