Akosi starnem. Kedysi mi stačilo zavrieť oči a už som si spomenula na detaily, ktoré sa udiali na Zbojníčke. Teraz keď zavriem oči … skoro zaspím. Nič si nepamätám a tak napíšem čo sa udialo veľmi v skratke. Aj tak to nikto nečíta 😮 okrem mňa. Aj fotky sú väčšinou len odo mňa.
Takže scenár bol rovnaký vôbec som nevedela kto ide a kto nie. Vedela som však že ideme. Opäť som išla s chlapcami Pepem, Palom a Mojom. Napiekla som koláčiky zobrala aj iné provianty a vyrazili sme. Cesta prebehla ako obvykle, bez problémov, chlapci sa rozprávali a ja som podriemkávala.. Aj cesta hore na chatu bola v pohode, dokonca som bola celkom rýchla. Pena z piva, ktoré mi chlapci objednali až tak nepadla.
Najkrajšie boli večery, aj keď vláčiky až tak vypravované neboli. No hudobná produkcia nezaostávala a bolo šťastie, že sme boli na chate skoro sami. Pamätám si však, že niekto sľúbil vyniesť klavírne krídlo, chýbalo totižto k tej produkcii. Boli to len reči?
Pár perličiek vypočutých počas dňa:
„Ten vánok mi dobre urobil na šušku“ – Deniska sa so spokojným úsmevom vrátila z latríny.
„Palo sa hneď prvý deň doje*al“ – Palo sa spokojný vrátil z túry.
„Ťava nevybujačená!“ – Erikov komentár k túre ktorú viedla Luciša.
„ … keď má KDN (ko*otsky dlhé nohy)“ – komentár na Dežkov krok.
Taktiež ma potešili chlapci, že sa nezmenili a stále rovnako vyrážajú na túru. Dežko pravidelne vychádzal z izby a vchádzal do izby, spieval si a Erik nezaprel v sebe Trupku motavú. Keď už boli všetci vonku a nastúpení na odchod vrátil sa pre okuliare a v izbe zistil že ich má v batohu.
Ranný rozhovor po 3 dňoch (hl. aktéri Palo a Pepe):
„Ako?“
„Čo?“
„Slnkom zaliaty svah.“
„Pozhovej, vyčkaj, zmizne.“
Dva nevyjasnené úkazy vyskytujúce sa v oblasti Zbojníckej chaty: (my však vieme svoje)
- prašan stúpajúci žľabom – Dežko „diétne“ stúpa hore kopcom
- umelé zasnežovanie žľabu – Peťo schádza dole.
No a to je tak všetko. Keď bude nejaké foto priložím.
Opäť o rok a s EURom. :o))
Žužu
Palova fotodokumentácia
[mudslide:picasa,0,palo.vataj,5181002315357740465]