Účastní:
Kubo, Aďa, Mizo, Duco
Kedy:
6.5. – 8.5. 2000
Sobota
Z dôvodu už spomínaných raftových pretekov sme v sobotu ráno cez hranice v Jarovciach prechádzali v Omege len štyria: Kubo, Aďa, Duco a ja (Mizo). Kubko, šikulák jeden zistil kde sa nachádza mestečko Laussa a poďho hľadať internetom ospevovaný Lauský vodopád. Kilometráž (Morenu) pre istotu doma nechal. Potôčik sme našli ale 6 metrového vodopádu nikde a ak by tam aj náhodou bol určite by na tomto potôčiku nebol splavný. Aďa sa ešte pre istotu pýta ženičiek hrabajúcich trávu, ale o žiadnom vodopáde v týchto končinách nepočuli. Sadáme do Oplíka a chystáme sa na Kopentraun. Kopentraun je nám už známa riečka, kde sa nám podarilo našich kamarátov skautov minulí rok okúpať. Vody je až, až a tak máme o zvážanie auta postarané. Šoférovať sa obetovala Aďa zo slovami: „ Kubo ja na túto vodu nejdeeem !!!“. Po krátkom natáčaní vo vlne sadáme na vodu a plavíme sa touto krásnou riekou. To, že je veľa vody zisťujeme veľmi rýchlo. Ešte pred najťažšími perejami začínajú dvojmetrové vlny a začína nám byť jasné „Pôjde do tuhého“. Perej WW V sa nám podarilo prejsť v pohode. Krátky oddych a potom to začalo byť akčné. Prvý išiel Kubo a za ním ja s Ducom. Kubo nad vjazdom do obrovských perejí stíha ešte ukázať aby sme išli do vľavo. Ja a Duco preto pádlujeme do ľava čo nám sily stačia a Kubo sa nám stráca z dohľadu na pravej strane rieky. Míňam veľký strom , predbieham Duca a po pravej strane zrazu vidím plávať vedľa mňa Kuba a za ním kajak. Najprv sa mi niekto pod vodou chytil pádla a následne na to eskimujem. Ako som sa neskôr dozvedel pod vodou som vrazil Kubovi pádlom cez líce a spravil mu menšiu modrinu. Po eskimáku sa rýchlo spamätávam a Kubo mi vylieza na prednú špicu môjho kajaku chvíľku ho veziem, ale rútime sa spoločne na skaly a tak po ňom revem nech rýchlo zlezie. Kubo skalu míňa ale so mnou sa voda pred spomínanou skalou trošku pohrala, našťastie ju to prestalo baviť a ja môžem pádlovať ďalej. Vidím Kuba ako sa zachytáva na ľavom brehu a tak naháňam kajak plný vody. Asi po päťsto metrov pádlovaní v dvojmetrových vlnách sa mi podarilo kajak úspešne dopraviť na breh. Rýchlo vystupujem vylievam Kubovu loď a ponáhľam sa Kubovi po brehu oproti. Stretáme sa kúsok od miesta kde sa Kubovi podarilo dostať z vody von a naskytol sa mi nasledujúci pohľad: Kubo kráča (kríva) oproti mne bosí bez neopreniek, bez pádla a vyzerá (tvári sa), akoby sa znova narodil. Po krátkom rozhovore zisťujeme, že nám chýba ešte Duco a tak kráčame ďalej proti prúdu hľadať ho. Našťastie po krátkej chvíli stretáme Duca s kajakom na pleci a dokonca aj s Kubovým pádlom. Ducovi berieme pádlo a posielame ho na vodu, Nech si aj on vychutná úsek ťažkej vody pod spomínaným stromom. Stretáme sa pri našich kajakoch a odtiaľ už pokračujeme spoločne do konca bez ďalších komplikácií.
Aďa na nás už dole netrpezlivo čaká a ukazuje nám upozornenie vyvesené na búdke, aby si všetci vodáci na strom pozor dávali. Nám už je to aj tak houby platné o strome už dávno vieme.
Kempujeme na riečke Lamer, Aďa s Kubom varia a ja s Ducom sa pozeráme na Lameroffen ktorý má tiež hodne vody. S Ducom si na prehliadku berieme pivko a bavíme sa o vode a nevšimnem si zo steny trčiacu koľajnicu a hlavou stíham do nej nabúrať. Ešte pred tým ako ideme spať mi veľký typlík na hlave narástol.
Nedeľa
Ráno je krásne počasie, vody trochu menej ako večer. Kubo je dobitý a tak na vodu ideme bez neho. Vody nie je veľa ale aj napriek tomu som Lamer za takéhoto stavu ešte nešiel. Veľmi pekná voda, hneď na začiatku dva veľké valce a ďalej pokračuje ťažká voda s veľkými vlnami, vývarmi- karfiolmi a sem tam aj s valcami. Aďi sa voda zdala veľmi ťažká a zrejme jej bolo aj teplo a na konci kaňonu sa vykašlala na eskimáka a radšej sa vykopala. Ja s Ducom sme boli riekou veľmi príjemne prekvapení a tak prehovárame Kuba a splavujeme Lameroffen ešte raz. Aďa bola natoľko spokojná, že už na vodu v tento deň odmietla ísť.
Čo ďalej? Rozhodujeme sa pre potok (riečku) Donersbach. Potok má tiež veľa vody, čo je ale v tomto prípade dobre, pretože doteraz sme na Donersbachu mali s vodou smolu. Na vodu sadáme znova v trojici bez Aďi, ktorá má za úlohu filmovať z brehu. Potok má veľký spád, ale našťasie je tu dosť miest na ktorých sa dá zastaviť. Na jednom mieste Duco nezastavuje, chytá ho veľký valec a Duco sa vykopáva. S Kubom toto miesto prezeráme a po pravej strane bez problémov splavujeme. Prichádzame k ďalšiemu miestu ktoré je nutné prezrieť a hodnotíme ho ako nezjazdné a prenášame. Ďalej nasleduje Donersbachklam, nemáme kilometráž, nevieme čo nasleduje ďalej a tak s Ducom obzeráme nasledujúci úsek. Sadáme do kajakov a na druhom skoku má Kubo po druhý krát smolu. Eskimuje a pri tom sa mu zlomil list na pádle na polovicu. Rozhodujeme sa spoločne, že najlepšie bude skončiť a tak nasleduje menší horolezecký výstup s kaňonu a peší pochod k ceste ktorá našťastie nie je ďaleko. Duco stopuje hneď prvé auto a ide pre Aďu, ktorá nás čaká na konci kaňonu. Už sa aj o nás strachovala. Boli sme na vode skoro 4 hodiny. Naväzujeme kajaky sadáme do auta, stojíme v Kubovom obľúbenom Mcdonalde. Ja a Duco nemáme veľmi radi spotené žemle a tak si dávame pivo s hranolkami. Vďaka pivu mi bol tento Mcdonald celkom sympatický. Náš Kartón piva ktorý sme mali s Ducom v aute sa nám pomali míňal a tak nám toto malé osvieženie prišlo vhod. Pred zakempovaním si ešte obzeráme Gesäuese. Strašne veľa vody WW VI a utopiť sa ešte nikto z nás nechce. Stretáme tu Čechov a tak sa mi podarilo pozrieť do DKV-čka (kilometráže) a zistiť kde sa nachádza Laussa a Lausský vodopád. Na Kubovo počudovanie je na úplne inom mieste ako sme predchádzajúci deň hľadali. Kempujeme pri Ennzi a večer spokojne sedíme pri ohníku.
Pondelok
Ráno vstávame skoro, je pondelok a bojíme sa aby nás v našom kempe nevymákli pracujúci drevorubači. Večer to vyzeralo tak, že určite prídu. Našťastie sa žiadne LKT neobjavilo a tak môžeme v kľude raňajkovať. Po raňajkách hľadáme znova Lausský vodopád, tektokrát úspešne. Vodopád je tesne pred sútokom s Ennsom a keďže Enns má veľa vody tak vodopád nie je veľmi vysoký. Pozeráme, filmujeme je chladno a tak sa do mokrého neoprénu nikomu z nás nechce. Presúvame sa na Lasing. Kopce sú tu omnoho nižšie a tak Salza a ani Lassing nemajú veľa vody. Na Lasing sadajú Duco, Aďa a Kubo. Aďa má z počiatku obavy, ale nakoniec ju Kubo z Ducom na vodu ukecajú. Ja som mal za úlohu zvážať auto. Ani nie po hodine, sa objavili kajaky. Boli všetci traja. Dojmy: „ pekné, ale mohlo byť aj viac vody“. Duco bol spokojný, pretože išiel konečne rieku bez stresu. Balíme, naši kajakári sadajú do auta v neoprénoch a presúvame sa do Wildalpenu na prítok Salzy „Schody“. Adi je zima a tak kameruje a zváža auto. My traja skáčeme všetky skoky a trénujeme dopad na plocho (boof). Ku koncu sa nám aj celkom darí. V kempe pri navezovaní kajakov stretáme Trenčanov a Džekyho a pri križovatke T kde obedujeme aj Vemena, Struhárika a Ďalších vodákov z Bratislavy. Cestou späť sa zastavujeme ešte pri Erlaufe, ale je málo vody a tak sa ponáhľame domov.
Poznámky:
LKT – lesný kolesový traktor.
Jeden kartón piva je na 3-dňový víkend málo.
Kubo mal zjavne smolu.