Ako sme Grécko objavili

Grécko 2002

…alebo demoverzia správy, ktorá takmer predbehla ostrú verziu od Smolíka

Celý tento paškvil je popretkávaný aj faktografickými údajmi pre Fševeda, ktoré však môžete preskočiť.

Myšlienka vydať sa do Grécka za divokou vodou vzkrsla v mojej hlave asi pred dvoma rokmi. Po neúspešnom pokuse dostať sa sem s partiou českých vodákov som začal spriadať vlastné plány. Nastalo obdobie štúdia a zbierania informácií od českých, nemeckých, rakúskych vodákov, zháňania máp , sprievodcov a popisov riek.  Nápomocný bol aj všemohúci svätý Internet. K týnto starostiam sa pridružilo zostavenie partie kajakárov  a výber spôsobu dopravy. Zaistenie dopravy a sprievodný kultúrno-spoločensko-historický program si zobrali na starorosť kamaráti. Výsledkom bol plán, ktorý nadobudol reálne črty v tomto roku a stal sa aj skutočnosťou. Naším cieľom sa stáva sever až severozápad Grécka – provincie Epiros a Makedónia a pohorie Pindos.

Partiu tvorilo 11+3 kajakárov – presnejšie 9+3 kajakárov a 2 kajakárky , aby sme urobili zadosť emancicipácii a iným extrémistickým a radikálnym hnutiam v spoločnosti.  Boli medzi nami pokročilí špičkový jazdci, priemerný jazdci a aj nádejné budúce hviezdy kajakového neba, majsterky sveta v raftingu,  a fotografujúci kajakár či kajakujúci fotograf , starší aj mladší ( aj keď pri tomto športe či životnom štýle je človek večne mladý).

Naším približovadlom a domovom na kolesách bol biely 15-miestny Master  upravený na 11-miestny, ktorého opraty pevne držal v rukách ( aj keď  to nie vždy vypadalo presvedčivo a občas sme tajili dych a prisahali v duchu , že už budeme dobrí a nebudeme mu robiť zle ) náš vodič neopísateľných kvalít, ktorého okrem nás a alkoholu , ktorý ináč vôbec nepil, asi nič nedokázalo rozhádzať. Trojica kajakárov sa presúvala vlastným vozidlom – bielym Traficom.

Účastníci a obsadenie

Takže ešte krátke predstavenie hlavných aktérov. Najpočetnejšie zastúpenie vozov a jazdcov mala stajňa týmu Eskimo a Pyranha.

Tým Pyranha:

• Moja maličkosť – Jano Gazda na monoposte Pyranha Inazone 220 – ináč aj Prcek ( to ako môj kajak)
• Mirík na monoposte Pyranha Inazone 232
• Juraj Pucher na monoposte Pyranha Inazone 232
• Mišo Šeďo na monoposte Pyranha Prozone 230

Tým Eskimo mal v stajni toto:

• Mizo na monoposte Eskimo Topo
• Luciša ( Repčíková ) na monoposte Eskimo Zwo
• Fševed na monoposte Eskimo Kendo
• Ďuro Gábriš na monoposte Eskimo Kendo

Stajňa týmu Necky sa vytasila týmto:

• Smolík na monoposte Necky Zip
• Bulhar na monoposte Necky R.I.P. (rest in peace ? – trochu morbidný názov pre loď)

Najmenej jazdcov mal tým Perception:

• Saša na monoposte Perception 3D (ako vraví jeden náš kamarát TDK)

V samostatnej kategórii jazdili:

• Alino na monoposte Eskimo Topo
• Insti na monoposte Eskimo Diablo
• Igor na monoposte Prijon T Canyon

Superextrašpeciál klasa bol Benito = náš vodič Peter na 11poste Renault Master, ináč aj pilot podzvukových a možno v súkromí amatérsky aj nadzvukových tátošov.

Piatok – 26. 4. 2002, sobota – 27.4.2002

Pri rozhodovaní o spôsobe dopravy boli na výber dve možnosti: do Talianska autom a odtiaľ trajektom do prístavu Igoumenitsa alebo po pevnine cez balkánske štáty. Los nakoniec padol na dobrodružnejší a adrenalínovejší spôsob po pevnine. Rozhodne by si zasluhoval viac pozornosti, ale pre to tu nie je priestor, tak len v kocke. Príjemným spestrením bolo využitie pohostinnosti našej ambasády v Belehrade, kde nás privítali so všetkými náležitosťami slovenskej pohostinnosti (.. a bola to typickejšia náležitosť ako chlieb a soľ). Rovnako bolo príjemné ochutnať čosi z bulharskej kuchyne u Bulharovej rodiny .

No a o adrenalín sa pričinili rýchlostné preteky medzi jednotlivými policajnými hliadkami v Juhoslávii a Bulharsku, výkony nášho pilota a rôzne disciplíny zručnosti umu na hraničných prechodoch, rôzne gymnastické cviky pri snahe zaujať príjemnú a pohodlnú polohu na sedadlách.

Z nášho pilota, familiárne zvaného Benito – bus racer, sa postupne vykľul pedofilnoschzizofrenický paranoik a  príslušník sekty: Svedkovia Muftiho (no toho veľkého)

Na území Grécka sa ocitáme po vyše jednodňovom putovaní. Unavení z cesty si prvýkrát líhame do trávy konečne mimo auta niekde pred Grevenou.

Nedeľa – 28. 4. 2002 – Aliakmon (Aliakmonas)

Ráno vyrážame smerom na  Grevenu s úmyslom pokračovať v ceste k riekam Milea Potamos a Venetikos. V Grevene narážame na raftovú spoločnosť No Limits , ktorej majiteľ nám spočiatku zdráhavo ( asi z obáv či nie sme komerčná partia = konkurencia ) poskytuje prvé informácie o vodných stavoch a možnostiach splavovania v oblasti. Nakoniec padnú jeho obavy a pochybnosti a vzniká nové priateľstvo. Operatívne meníme naše plány a Milea Potamos s Venetikosom presúvame na ďalší deň a využívame jeho ponuku pridať sa k nim a splaviť si spodný úsek rieky Aliakmon. A tu aj začína aj výpočet našich výčinov po gréckych riekach.

Rieka pramení v pohorí Grammos pri albánskych hraniciach a vlieva sa do Egejského mora neďaleko Tesaloník..

Vodácky najobľúbenejšie trasy sú :

• Livatodopi – Nestorio , obtiažnosť  WW II ( III, IV+) – splavnosť skoro na jar, dĺžka trasy 21 km
• Paliouria – Elati , obtiažnosť WW I- II – splavnosť apríl – jún, dĺžka trasy 12 km
• Elati – Rimnio , obtiažnosť WW II-V – splavnosť apríl – jún, dĺžka trasy 14 km

My splavujeme časť poslednej trasy za doprovodu raftu nášho gréckeho kamaráta Janisa. Priznám sa, že prístup bez jeho pomoci k rieke by sme asi našli len s problémami a dávkou blúdenia.

A samotná rieka? Pomerne ľahká voda WW II preložená 3-4 ťažšími miestami WW IV a to všetko v nádhernom prostredí. Dĺžka plavby bola cca 3 hodiny. Celkový dojem kazí len spevnený breh na konci trasy  toku– príznak akejsi veľkej stavby. Janis nám oznamuje, že sme tento úsek splavovali naposledy, lebo sa tu chystá ďalšia priehrada. Niet na svete hádam miesta, ktoré človek v mene civilizácie a pokroku nesprzní. Škoda.

Opantaní prvými dojmami, priateľstvom a rozmrzení priehradou sa presúvame do Greveny prenocovať na táborisko, ktoré nám doporučil náš kamarát. Trochu blúdime a robíme dezorientačnú mototuristiku. Naše strápené duše terorizuje náš šofér-fanúšik úplného hardcoru – Jadranky, ktorú nám púšťa. Večer vyrážame do ulíc a sme prekvapený nočným životom, ktorým mestečko, žije – otvorené obchody, plno národa v uliciach – väčšinou mládeže. Naše priateľstvo utužujeme a bodku za dňom dávame v bare, kde náš priateľ Janis je aj majiteľom. Priznal sa nám, že na kajaku jazdí len rok, ale pridá s k nám na ďalší deň na splav rieky Milea Potamos.

Pondelok – 29. 4. 2002 – Mileapotamos

Ráno sa nám táborom ako víchor prehnala jedna korytnačka, ktorá si zapózovala pred aparátmi. To boli fofry.

Po rannom motaní sa v Grevene vyrážame s naším gréckym kamarátom smerom na Milea Potamos. Musím priznať , že máme veľké šťastie , že sme na neho natrafili. Bez znalosti miestnych pomerov by sme asi k rieke trafili so značnými problémami. Tu sa pozastavím pri kvalite ciest. Treba uznať , že grécke cesty a diaľnice sú kvalitné a veľmi slušnom stave. Na každom kroku vidíme pútače s výpočtom koľko investujú do ich výstavby. Občas však musíme asfaltku opustiť , aby sme sa k riekam dostali a s prístupovými cestami k riekam je to horšie. Jedná sa väčšinou o nespevnené cesty horského, poľného či lesného charakteru väčšinou kamenisté, prašné a hrboľaté a so značným spádom. Kus takejto cesty sme absolvovali pri presune k rieke do Mikrolivada.

Samotná rieka pramení v masíve Salatura pri Mile a je prítokom rieky Venetikos.

Vodácky najobľúbenejšie trasy sú:

• Kranea – Spileo, obtiažnosť  WW II , III, IV(V)  – splavnosť apríl – máj, dĺžka trasy 22 km
• Mikrolivado – Spileo WW II , III, IV(V)   – splavnosť apríl – máj, dĺžka trasy 12 km

Druhá alternatíva sa volí väčšinou keď je na hornom toku nedostatok vody. My ju volíme tiež. Ako pomocný vodočet sa používa pätka mostného piliera pri nástupe. Pokiaľ je pätka pod vodou alebo zarovno vody je vhodný stav aj pre rafting. My sme mali trochu nižší stav, ale pre kajaky to postačovalo. Aj keď sme spočiatku šutrovali, postupne však aj vody pribúdalo aj obtiažnosť stúpala až po WW III miestami možno IV. Krátko pred sútokom s riečkou Aspropotamos sa nachádza jedno miesto s obtiažnosťou WW IV+ až WWV v závislosti od vodného stavu. Rieka sa zúži a celý je tok preteká úzkym hrdlom. Miesto je však splavné a je možné ho prezrieť a aj ľahko sa prenáša (po pravej strane). Od nás ho splavujú len Luciša, Miro a Puchi. Menšie problémy mal na vode jediný živý grécky kajakár v širokom okolí Janis a väčší problém mal Ďuro, ktorý zlomil pádlo. Naše snahy spojiť ho do jedného kompaktného celku sa ukázali marné a tak potom podaktorí singlovali s kýpťikmi tohoto pádla až do konca.

Ďalej obtiažnosť klesá na WW I – II, rieka sa miestami rozdvojuje do ramien. Nám trvala plavba tohoto úseku cca 4 hodiny. Krátko pred tureckým mostom končíme plavbu. Ďalej nasleduje údajne nezjazdný kaňon a ústie do Venetikosu. ..ale je naozaj nezjazdný ?

Čaká nás náročný a zdĺhavý výstup autom po krivoľakých kamenistých serpentínach so značným sklonom, ale s fantastickým výhľadom. Bolo to viac adrenalínové ako na vode asi by som to zhodnotil WW IV-V, no limits – no asfalt. Naši grécki priatelia sedeli vpredu u vodiča – museli mať dosť. Na jednom mieste, kde obtiažnosť asfaltu dosahovala WWVI dostávame defekt. Ešte, že sme vybrali z môjho Sergeja rezervu. Už tu začína pokračovať šofér hundrať, že musí voziť aj Alina , Instiho a Košča. Presúvame sa smerom ku Kalampake

a ukladáme sa na noc niekde pri ceste volne pohodený v tráve vedla senníka. K veľkej radosti všetkých trpiacich nespavosťou  sa istá komunita našej zberby – dovtedy kamarátov – oddáva nočným radovánkam končiacich alkoholickým delíriom dementis.Bolo všetko – hotový cirkus, hudba (s rezervou a nie z Favorita), ženy, bengálske ohne, exotické zvery, spev a cvičené opice. Ráno senzibilný Fševed tuší v lese parohy !? Nechal doma frajerku, alebo ako to máme chápať ?

Vodičovi sa z toho zakalil zrak a celý deň nevidel na tachometer a jazdil 40 a ani Jadranka si nepípla, taký bol nesvoj.

Utorok – 30. 4. 2002 – KPČ

Keďže panuje povera, že tretí deň býva kritický na každej výprave prerušujeme vodácky program navštevou komplexu kláštorov Meteora. Pekné to bolo, o tom potom barátom, ale kde je tam voda , ha ? V snahe vyhnúť sa davom prevažne germánskych turistov , ktorých tam chrlili nespočetné autobusy sme sa uchýlili k návšteve kláštora , ktorý je menej prístupný a treba k nemu aj trochu pešo ísť. Juro nás strašil, že treba v dlhých nohavicia a dlhých rukávoch a pod. Za dve eurášiky však sa dá vojsť mierne aj poodhalený. Za trest však človek dostane sladkú hlúposť, ktorú sa väčšina návštevníkov snaží niekde nenápadne zašiť. Starký nám ešte zaželá pekný výhľad a prepúšťa nás na obhliadku. Najviac ma zaujala pravoslávna miešačka na betón na nádvorí, zrejme byzantské radiátori a rozvody inštalácií a iné histerické skvosty.  Po notnej dávke kultúry,  histórie a zmrzliny v Kalampake sa presúvame na rieku Arachtos do Plaky.

Samotnú návštevu považujem za genitálny nápad, jednak pred dňom sme boli bližšie a potom sa mi zdá ešte skoro na KPČ, rada starších a možno múdrejších však rozhodla takto. Grécke pamiatky si zaručene zasluhujú pozornosť, ale asi nie na vodáckej výprave.

Večer sme sa potrebovali trochu aj zregenerovať a tak sme sa trochu potili, nie však na cudzom tele opačného pohlavia , ale telo na telo v báni = poľná sauna.

Streda – 1. 5. 2002 – Kallaritikos + Arachtos

Poloha nášho táboriska v Plake nám umožňuje viac alternatív na splavovanie. Je to vhodné miesto pre ukončenie alebo začatie splavu. Prichádza aj Alino. Ráno o 10.00 vyrážame na ďalšiu rieku. Volíme kombináciu Kallaritikos + Arachtos do Plaky.

Kallaritikos pramení v horách medzi riekami Arachtos a Aspropotamos vo výške cca 2100 m. Obtiažnosť na prvých cca 3,5 km splavovaného úseku je WW IV potom postupne klesá na WW II – III. Splav tejto rieky sa väčšinou spája so splavom rieky Arachtos do Plaka. Splav je možné zahájiť na dvoch miestach : pri obci Kipina – ťažší a namáhevejší prístup k vode (odmeňuje sa však peknou vodou WW III+) alebo pri moste na trase medzi Mistras a Christi. Toto miesto je z hľadiska prístupu vhodnejšie.

Vodácky najobľúbenejšie trasy sú (Kallaritikos + Arachtos) :

• Kipina – ústie do Arachtosu , obtiažnosť WW IV , III, II – splavnosť skoro na jar , dĺžka po ústie 20 km+9 km po Arachtose
• most na trase medzi Mistras (Prossili) a Christi – ústie do Arachtosu , obtiažnosť  WW IV , III, II – splavnosť skoro na jar, dĺžka po ústie 17 km+9 km po Arachtose.

My volíme kratší a menej namáhavý variant. Odmenou nám je pekný vodácky zážitok ako aj malebná scenéria vnútri úzkého kaňonu. Pozornosť si zasluhuje aj starý kamenný turecký most hneď pri štarte a ďašie dva potom na rieke Arachtos. Aby sme si uctili v nás hlboko zakorenené bolševické tradície vytvárame na menej záživnej časti rieky prvomájový sprievod. Impozantný je aj kaňon Arachtosu v lúčoch popoludňajšieho slnka nad Plaka. Jeho steny sú popretkávané prameňmi a vývermi vody miestami tvoriacimi malé vodopády.

A aby sme sa nenudili láme sa nám aj vlek, ktorý sa podarí zavariť u miestneho kutila domáceho. To si zasluhuje aj odmenu vo forme sauny s malými vylepšeniami. Tentokrát neodolal ani trucujúci šofér a Insti zagitoval aj dvoch Germánov.

Štvrtok – 2. 5. 2002 – Arachtos + Arachtos

Keďže vodič odmieta voziť Alinovu partiu, Alino sa od nás odpája. My vyrážame cca o 9.00 na  Arachtos. Rieka patrí medzi menej náročné, ale krajinársky veľmi pekné rieky . Pramení v západnej časti pohoria Pindos a vlieva sa do Iónskeho mora.

Vodácky najobľúbenejšie trasy sú:

• most na trase Katsiká a Drosohani – Plaka, obtiažnosť  WW II , III (1 miesto IV) – splavnosť apríl – jún , dĺžka trasy 31 km
• most pri Baldouma na trase medzi Ioannina a Katarapass -Plaka , obtiažnosť  WW II , III (1 miesto IV)  – splavnosť apríl – jún, dĺžka trasy 37 km
• Plaka-Skoupa , obtiažnosť  WW II, III – splavnosť apríl – jún, dĺžka trasy 15 km

My sme zvolili druhý variant čo predstavovalo 5 hodín usilovného pádlovania od pol jednej, odmeneného pekným vodáckym zážitkom  a peknou scenériou hornej časti Arachtosu nad ústím Kallaritikosu ako aj nám už dôverne známeho kaňonu z predošlého dňa. Málokoho to však nadchlo lebo všetci sú unavení a malátni. A aby nebolo dosť, tak sa trhajú pánty na vleku a zase sme nútený využiť služby miestneho kutila.

Piatok – 3. 5. 2002 – Acheron (Styx)

Ráno sa budíme, futrujeme, rýchlo balíme a presúvame sa na Acheron – zvaný aj Styx. Acheron pramení v južnej časti pohoria Pindos a vlieva sa do Iónskeho mora pri Amodii. Rieka nepatrí medzi náročné a ťažké rieky, jej obtiažnosť stúpa len za vyššej vody.

Vodácky najobľúbenejšie trasy sú :

• most na trase medzi Alepochorion a Polystafion – Glyki, obtiažnosť  WW I, II , III( IV)  – splavnosť apríl – máj, dĺžka trasy 22 km
• most severne od obce Vrysoula – Glyki, obtiažnosť  WW  II , III (IV)  – splavnosť apríl – máj, dĺžka trasy 12 km

Vodákmi je najčastejšie volená druhá alternatíva.  Prvá alternatíva ponúka prvých 10 km menej zaujímavú vodu WWI a ani krajinársky začiatok neprekonáva spodný úsek. Vzhľadom na neznalosť miestnej reči a písma sa nechtiac ocitáme na začiatku prvej varianty splavu čo v nás spočiatku vyvoláva pochybnosti či sme na tej správnej rieke a či nerobíme prvosplav nejakej blbosti. Našťastie sa po čase doplavíme k ďalšiemu mostu , kde táborí skupina vodákov z Rakúska a tí naše pochybnosti rozháňajú. Za krátko vstupujeme do 12 km dlhého kaňonu kde preteká rieka mŕtvych – mystický Acheron. Miesto kde prievozník Cháron preváža mŕtvych do podsvätia. Miesto kde vládne Hádes a Desdemona a kde vstup stráži trojhlavý Cerberus. Nemohli sme si dovoliť vynechať túto legendami a mýtami opradenú rieku z nášho programu. Našťastie Cháronove služby sme však nevyužili. Asi v dvoch tretinách prichádzame k nesplavnému miestu. Prenášame po ľavej strane rieky cca 50 m. Tentokrát sa jedná a skutočný vstup do podsvätia – sifón. Krátko pred koncom sa steny kaňonu rozostupujú a údolie sa otvára. Končíme pri cestnom moste pri obci Glyki. Na konci trasy na  brehu rieky sa nacháddza aj reštaurácia – aké praktické pre ukončenie plavby. Fševed láme rekordy v kopatčákoch a za doteraz neobjasnených a nevysvetliteľných okolností pridáva jeden aj Smolík.

Zase prepukajú v našich radoch podvratné tendencie smerujúce našu výpravu k moru, čo je síce tiež voda, ale trochu presolená a netečie z kopca. Nastal neodvratný proces presunu na pobrežie. Po chvíľke blúdenie a za pomalého ale istého stmievania sa, sa ukladáme nakoniec na akejsi pláži.

Sobota – 4. 5. 2002 – naozaj slané more a zabitý deň

Keďže na nás doľahla únava a tak volíme tento deň bez vodáckeho programu a oddávame sa leňošeniu, kúpaniu a člnkovaniu pri pobreží. Komu jak je libo.  Keď sa toho všetkého nabažíme pokračujeme ďalej za vodou smerom na Vovousa a do hôr. Aby sa nám neprášilo, tak začína aj pršať. A keďže prší vytrvalo, tak sa uchyľujeme do akéhosi miestneho hotela či chaty, kde nám Fševed zjednal dobrú cenu a prísteľky na vlastných karimatkách a vo vlastných spacákoch za hulákania rozjarených Grékov bažiacich po mäse po dlhom pôste.

Prišli sme totiž zrovna v čase osláv pravoslávnej veľkej noci. Zúčastnili sme sa aj ich bohoslužieb pri tejto príležitosti , čo bolo celkom príjemným spestrením vrámci KPČ a spoznávania krajiny a jej obyvateľov. Nepríjemným spestrením bol nedostatok spánku pred ťažšou vodou a vidina, že sa nám z troch baranov, ktorých mali opekať nasledujúci deň zrejme neujde. Škoda, že sme si nedali.

Nedeľa – 5. 5. 2002 – Aoos 1

Aoos patrí spolu s riekou Erymanthos  z vodáckeho hľadiska medzi ťažšie , ale aj krajinársky zaujímavejšie rieky Grécka. Vodácky najobľúbenejšie trasy sú :

• most nad obcou Vovousa (pri píle) –most na trase medzi Paleoseli a Vrisochori , obtiažnosť WW II , IV, V – splavnosť takmer celoročne , dĺžka trasy 31 km
• most na trase medzi Paleoseli a Vrisochori – Konitsa, obtiažnosť  WW II , IV, V, VI a X – splavnosť takmer celoročne, dĺžka trasy 15 km. Možnosti táborenia sú na začiatku a konci prvej trasy.

Rozhodli sme sa popasovať s obomi úsekmi, aj keď pre druhý úsek sa uvažovali aj alternatívy Voidomatis, Kerasovitikos a Sarantoporos. Rieka Vikos so svojim unikátnym kaňonom pre nedostatok vody podľa švajčiarskych vodákov bohužiaľ vypadá zo zoznamu potencionálnych kandidátov. Tieto úseky sú okrem svojej

obťiažnosti náročné aj z časového hľadiska. Plavbu je nutné zahájiť doobeda, v poobedňajších hodinách sa na vodu už nedoporučuje sadnúť. Je totiž nutné počítať  s časom potrebným na plavbu minimálne 6-8 hodín a viac v závislosti od vodného stavu a výkonnosti a vyspelosti jazdcov. Únik počas jazdy z rieky vzhľadom na odľahlosť rieky a charakter brehov – rieka tečie poväčšinou v kaňone – nie je možný.

Ráno si dávame bleskové raňajky a už sa súkame do gumy. Ostalo nás len sedem statočných. Za ťaživého ticha sadáme na testovací úsek rieky, ktorý v celku zvládame. Aj tak na svoje x-té narodeniny som si mohol darovať aj inú hlúposť. V dedine nevystupuje nikto a tak teda vyrážame tíško v očakávaní hardcoru v ústrety Aoosu. Nástup je spočiatku aj šutrovací. Obtiažnosť však pomaly stúpa a je ztoho celkom výživná a hustá voda miestami až WW IV a možno aj WW V. Tu som si na jednom srandovnom mieste zarobil kopatčáka a následne si našiel nejakú tú lezeckú cestu von. Šeďo tu o dušu eskimuje, keby vykopal, po tolkom úsilí by mu kopatčák možno aj prešiel, ale statočne zabojoval a na neviemkoľkýkrát to aj zdvihol. Viacerý a viackrát eskimovali a vystrájali rôzne chcené a nechcené psie kusy.

Už sa nám aj zdá, že by stačilo, ale akosi niet konca, tak využívame možnosti mobilnej komunikácie a takto zisťujeme našu polohu. Ostáva nám ešte jedno pekné miestečko naozaj bielej vody a objaví sa aj most, kde končíme. Z taktických dôvodov si nechávam neoprén, lebo nasleduje hobla a mrsknutie mojím telesom do vody. Našťastie to nebolo z mosta. Suchozemská časť našej výpravy mi zatiaľ pripravila prekvapenie vo forme tortového pudingu so sviečkou, ktorý sme potom svorne zožrali. Myslím , že to boli jedny z najkrajších narodenín za posledných pár rokov aj keď boli možno svojské a skromné. Ďakujem. Nasledovalo konzumovanie návykových tekutých látok a postupne sa ukladáme na spánok. Zajtra sa znova popasujeme s Aoosom aj keď mnohí z nás váhajú. Čím to je? Strach? Rešpekt? Alebo je to vekom? Nedajbože rozumom? Ale, prosím Vás. A kde by sa vzal ?

Pondelok – 6. 5. 2002 – Aoos 2

Ráno zazeráme po sebe a čakáme, kto povie prvý, že nejde. Zase nikto a tak vyrážame v pôvodnom zložení z minulého dňa. Zase ticho a zase šutrujúci nástup. Potom to zase hustne. Dnes tuším prenášame viac ako včera. Prenášame všetci štyri miesta, podaktorí kde tu o jedno viac. Malo to byť ťažšie, ale mne pripadá ten vrch ťažší. Krajinársky je to samozrejme jednička, ako všetky rieky konieckoncov, ktoré sme splavili. Počas obedňajšej pauzy zisťujeme, že futrujeme pod kláštorom a tak máme aj diaľkové KPČ a kocháme sa. Koch, koch. Neostáva nám nič iné len to dnes už dobojovať. Na záver zdolávame slalomku a zvítavame sa s našimi suchozemskými kamarátmi, ktorý majú zrejme vyvinutejší pud sebazáchovi, ako my.

Tak to bolo posledné namočenie pádla v gréckych vodách. Balíme a vyrážame domov. Nedočkavý vodič nám to o niečo skracuje a domov upaľuje ako zmyslov zbavený. Aj keď by bol radšej nás zbavený. Prespávame niekde v poli 40 km od hraníc.

Utorok – 7. 5. 2002 – Domov – takmer letecky

Poslednýkrát sa budíme v Grécku a to do pekného rána. Cesta domenko. Absolvujeme väčšinu procedúr ako cestou sem. Biely Trafic sa rozhodol nakoniec, ako sme sa dozvedeli pre trajekt. Obdivujeme civilizáciu a roieku Struma v Bulharsku, prebiehame Maďarsko a v neskorých nočných či veľmi skorých ranných hodinách pristávame na športovom letisko KVŠ.

Natašo, bylo to charašo. Toť vsjo.

Toto je len krátky výpočet našich výčinov na gréckych riekach. Z ďaleka sme však nevyčerpali možnosti, ktoré táto krajina ponúka vodákom. Veď sme sa pohybovali len v severnej a severozápadnej časti Grécka v provinciách Epiros a Makedónia. Je tu ešte celá škála ťažších a aj ľahších riek vyhľadávaných vodákmi ako napr. Louros, Gormos , Kalamas, Langafzas , Tirios, Kastania, Metsovitikos, Agitis, Lousios-Alfios, Acheloos, Benetikon, Trikeriotis a mnoho mnoho ďalších. Pokiaľ by sme zavítali do južňejších častí Grécka a na Peloponéz určite by sme si nesmeli nechať ujsť miestne lahôdky ako Erymanthos, Krikellopotamos, Inachos, Tavropos, Evinos a iné.

A pretože v Grécku nezriedka panujú vysoké teploty je nutné nezanedbávať pitný režim. My sme ho tiež nezenedbáveli a preto sa chudák Fševed obetoval, aby nás zásoboval tekutinami z kopatčákov ( o počte sa v prípade jeho veku sa však nesluší hovoriť). Dobre, no, aj ja som mal jedného. Stane sa. Svojou trochou prispeli však aj  Smolík, Ďuro, Bulhar…..

Pár užitočných rád,  informácií a postrehov na záver

• Najvhodnejším obdobím pre splav divokých riek v Grécku je apríl a máj
• Voľné táborenie je v celom Grécku oficialne zakázané, pri riekach sme však nachádzali vodácke táboriská kde sa to zrejme toleruje.
• Nie je na škodu – koniec koncov by to mala byť samozrejmosť u podobných podujatí – mať rezervné pádlo ( skladacie v lodi ? ), základnú výbavu na lezenie po skalách ( sedačka , osmička, pár karabín, lano možno nahradiť núdzovo aj hádzačkou ) pre núdzové prípady úniku z kaňonov a záchranné akcie a minilekárničku . Samozrejme je to vhodné mať so sebou v lodi a nie v suchu v kempe alebo v aute.
• Nie je na škodu si naštudovať alebo sa zoznámiť s gréckymi písmenami v ich všetkých formách ( malé , veľké , písané , tlačené ) – uľahčuje to orientáciu v mape, na cestách a teréne. Každopádne sa pri čítaní názvov dedín vyhnete situáciám typu: neviem ako sa táto dedina volá , ale začína takým trojuholníkom ( a ono vám to je Drískas – aj keď to na prvý pohľad nie je také evidentné a zrejmé ).
• Pokiaľ nešoférujete sami , pri výbere svojho vodiča a vozidla dbajte na to aby obaja títo mali predošlé skúsenosti z akcií typu preteky do vrchu, offroad alebo camel tropfhy prípadne časť svojej vojenskej služby odslúžili niekde na tankodróme.
• Že nástupcom nebohej gréckej drachmi  – nech jej je európska únia ľahká –je euro snáď netreba spomínať.

Najdôležitejšie grécke výrazy nutné pre pobyt a výskyt v prírode, na a pri vode a medzi ľuďmi v Grécku

• áno = né ( pekne po bratislavky )
• nie = ochí
• dobrý deň = kaliméra
• dobrý večer  = kalispéra
• ďakujem – prosím = evcharistó – parakoló
• červené víno = kokíno krasí
• pivo = bíra
• na zdravie (prípitok) = jamas
• Aby ste sa nestratili to aj stačí, prípadne pridajte ku všetkému nechápavý a milý úsmev.
• Pokiaľ budete mať taký prívesný vozík a toľko lodí ako my doporučujem naštudovať aj odborné výrazy pri navšteve pneuservisu a zváračskú terminológiu.
• Miestami ( obchody , úrady, pošty, banky ale aj bežne na ulici) sa dá však dohovoriť aj anglicky alebo nemecky na rôznych úrovniach od posunkovej až po brilantnú spisovnú reč.
• Do pozornosti Vám dávam aj akčnú melodrámú z produkcie Šeďoštúdia na videokazetách, ktorého pirátske kópie sa už dostali medzi širokú verejnosť.

Jano