Ideme na ostrov Pag v Chorvátsku, dostal som od Duca stručnú odpoveď na otázku, kedy a kam ma už konečne vezme na to more. Bola to pravda, ale na mieste sa ukázalo, že len čiastočná. Trojčlennú posádku v aute dopĺňal ešte Stando a z Lodenice v Karlovej Vsi sme mali vyraziť v utorok o 19-tej. V tom čase ešte Duco nakupoval v Lidli a na jeho ospravedlnenie musím dodať, že aj tekuté zásoby. Stando si tiež vysvetlil čas odchodu po svojom, a keď som chcel oboch naložiť do auta, tak Duco triedil proviant na ,,ideš – nejdeš“ a Stando zasa ten svoj nie a nie zbaliť – napokon mu, na moju radosť, výdatne pomohli Kulačka a Vilma. Nezvládli akurát jeho predpotopný benzínový varič, ktorý sme hneď za Bratislavou vyrazili z auta, lebo po 8 hodinách jazdy by sme boli riadne nafetovaní. Benzínový smrad skončil v batožinovom priestore standovej lode.
21.6. – utorok
Vyštartovali sme o 21.00. Ešte pred tým nám Alino urobil spoločnú fotku a neveriacky sa Standu pýtal, či vie na akú pádlovačku sa s Ducom a so mnou vydal. Stando zjavne nechápal, veď vraj more je hlavne o plážach, kúpaní a zastávkach v krčmách. Nebol už čas túto tému rozoberať, ale najvyšší na odchod. Chlapci sa v aute celkom vyspali, a s niekoľkými prestávkami som o 5.00 ráno došoféroval do prístavu trajektu na ostrov Pag v Prizne. Zaľahli sme, Duco so Standom na mólo, ja na lavičku. Z tej som sa po hodine skotúľal, našťastie na Duca a nie do mora.
Druhé auto s posádkou Martin, Milan a Dáša prišlo do prístavu včas na dohodnutý trajekt o 7.30. Keď sme sa blížili k Pagu, zaskočil ma pohľad na ostrov: vyzerá ako mesačná krajina. Deprimujúca pustatina a ako sa neskôr ukázalo, podobný zjav mali aj iné ostrovy. Totiž som sa práve dozvedel, že sa nejdeme člnkovať bezpečne popri Pagu, ale plán je krížom morom z ostrova na ostrov, až kam nás oči, čas a počasie zavejú.
22.6. – streda (20,5 km na vode)
Spoľahnutý na Ducove skúsenosti sa opatrne vydávam z prístavu Šimuni, kde zanechávame autá, za kamarátmi. Len čo sme vyplávali z Mariny, už hľadajú krčmu. Pri prvej zastávke z kajaku nevystupujem, napokon nebolo ani treba, lebo bolo zapreto. Druhá zastávka bola úspešnejšia, a keďže vystupujem tiež, vítajú ma do kolektívu. Dávame po dve pivá, Dáša pije vínový strek ako počas celého výletu. Plavba pozdĺž Pagu je dosť nezaujímavá a prešoférovaná noc sa prejavuje – osamotený začínam zaspávať s pádlom v ruke. Keď už hrozilo, že mi klesne hlava vari až do mora, vyloďujem na breh a dávam si ,,šlofíka“. Partiu dobieham v ďalšej dedinke, kde márne hľadajú krčmu a znova čo-to podriemem.
Konečne opúšťame Pag a križujeme more. Držím sa Duca, čo mi sily stačia. Na ostrove Maun kotvíme v prvej dobre vyzerajúcej zátoke. Nazvali sme ju U potkanov. Totiž, keď sa zvečerilo, malé hlodavce začali sondovať naše zásoby, liezli po spacákoch a nožnými a ručnými smečmi sme ich vracali do kríkov. Všetko mam zavreté v lodi, takže u mňa neuspeli, ale u Dáši našli voľne prístupné jablká – asi im chutili ako Standov spacák, ktorý tiež rozhrýzli. Po príchode do lagúny si každý zaplával, čo to navaril a Dáša pozývala na dobré červené – to som už neokúsil, po prebdenej noci som v momente zaspal.
23.6. – štvrtok (27 km na vode)
Na druhý deň sa k nám mala pridať ďalšia trojica – Matúš s dvoma Zuzkami. Najkratšou trasou sa mali dostať na Maun, kde im pôjdeme oproti. Osudne (?) zmeškali trajekt a tak naša Ducova trojka sa vydáva poznávať široké more s malými nezaujímavými ostrovmi a potom oboplávať veľký ostrov Olib a nájsť na ňom pre všetkých vyhovujúcu zátoku na spanie. Martinova trojka pokračovala v rannom ničnerobení a neskôr sa vydáva oproti zmeškancom. S Ducom sme už dávno na vode, ale Standovi robí rýchle balenie a rýchly presun zmätok v duši morského plážového tuláka. Osamoteného na mori ho navštívia dva delfíny, upustia od hry s plastovou hračkou, zafučia a odplávajú. S Ducom križujeme more, okukávame ostrovčeky, na ktorých Chorváti vyviezli ovce (ktovie čo spásajú?), prezeráme zátoky Olibu, nájdeme vyhovujúcu pláž, Stando nás nachádza až v meste Olib pri druhom pive. Keď k nemu chlapci začínajú pridávať travarice, po druhej unikám na pláž a budujem tábor. Lagúnu sme nazvali U klieštice.
Duca (bez okuliarov – zostali v krčme) a Standu priveje more v dobrej nálade po štyroch pivách a štyroch travariciach až podvečer a budujú ohnisko. Dávno spím, keď ich v Adamovom rúchu pri ohni a pri požívaní návykových látok prekvapí ranger a rangerka. Dôrazne pripomenú zákaz kladenia ohňa, Stando sa zasa snaží s rangerkou radiť, čo má robiť s krvácajúcou ranou neďaleko ohanbia. Rangerka pred ,,Adamom“ radšej cúva. Standu pohrýzla nejaká miestna klieštica, a keď ju vytrhol, zostala rana asi ako cent a ešte aj na druhý deň z nej cícerkom krvácal.
24.6. – piatok (55 km na vode)
Tretí deň ráno sa dozvedáme, že šestica kamarátov je riadne ďaleko, takže určite nedodržia pôvodný plán, v ktorom naša trojka pokračuje. A my si, podľa Ducovho návrhu, skrátime päťdňový výlet na štyri dni, lebo pri športovom pádlovaní aj tak stihneme celú plánovanú trasu. Smerujeme na ostrohu Silby, odtiaľ križujeme more a navštevujeme najkrajšie ostrovy výletu – Západný, Stredný a Južný Grebeni. Prvé dva oboplávame, okrem lietajúcich čajok skáču pred nami zo skál do vody podľa Duca tučniaky, ale po analýze na fotkách ich Dáša určí za kormorány. Potom sa vraciame na začiatok Silby a pokračujeme pozdĺž pobrežia. Pri športovom pádlovaní a Standovom frflaní míňame krásne pláže. Skrátený výlet si žiada obete…
V krčme v ostrovnej dedine Silba sa dozvedáme, že počasie sa zhorší už večer, príde Bóra a v sobotu bude pokračovať. S pribúdajúcim vetrom bude teda náročnejšie oboplávať brucho ostrova, Stando dumá zohnať prevoz krížom cez najužšiu, 600 metrovú úžinu ostrova z dediny do dediny. Po dvoch pivách napokon netrhá našu trojku, lebo aj ktovie či by sme sa ešte stretli. Ešte nevieme ako sme s touto úvahou blízko k pravde. Pri odchode z krčmy dopláva šestica kamarátov. Oznamujeme im skrátenie nášho plavenia z piatich na štyri dni, zhoršenia počasia (neveria), urobím prvú a poslednú spoločnú fotku a zamierime proti silnejúcemu vetru. Brucho Silby nemá konca, potom smerujeme krížom na severnú časť Olibu. Tam s Ducom zisťujeme, že Stando je v nedohľadne. V jedinej lagúnke, ktorú objavujeme medzi skalami sa Duco rozhoduje stratenca čakať a ja pokračujem na ostrov Maun, kde mám podľa Duca nájsť v strede ostrova prieliv na druhú stranu. Nebol a keď pádlujem popri brehu na sever už sa krížom ku mne pridávajú aj obaja pekne pokope. Takto prídeme do krásnej zátoky na ostrohe ostrova, ale Duco velí pokračovať ďalej. Lenže po cca 2 kilometroch zisťujeme , že druhá strana ostrova sú len ostré skaly, vzbúrim sa a vraciame sa do zátoky. Je 18.00 h, načase niečo zjesť… Vybalíme a hľadáme úkryt pred silnejúcim a silnejúcim vetrom, hlavne ako vo fičáku uvariť cestoviny.
O 19.50 zavolal Ducovi Martin. Vraj to prehnali a riadne sa prehnali vzbúreným morom a vylodili sa na bezútešnom ostrove (asi Hrid Planiči), kde nevedia ako vo víchrici prežiť a prenocovať. Ak by sme dorazili do Mariny, máme im zabezpečiť nejakú loď, čo by ich vyzdvihla. Duco navyše zisťuje, že v sobotu sa ani my z peknej pláže ostrova Maun nedostaneme, takže operatívne ako správny veliteľ krízových situácií zavelí odchod – za desať minút. Naozaj sme sa za ten čas kompletne vybalení znova zbalili, prezliekli nočný úbor a o 20.00 sme už pádlovali proti víchrici, proti stále väčším vlnám do pribúdajúcej tmy. Na počudovanie krízovú situáciu zvláda aj Stando a je Ducovi v pätách. Strácajú sa mi napokon v tme a jediným svetielkom v boji s Bórou sú lampy verejného osvetlenia dedinky Šimuni na Pagu. Akoby sa ani nepribližovali. Konečne som takmer pri brehu, keď z tmy na mňa kričí Duco – pozbieral si obidve ovečky a ešte sme sa museli prebiť proti fičáku v lieviku prístavu. O 22.15 sme sa vylodili v Marine. Podanie rúk a kým dám sprchu, vyumývaný Duco už sedí pri pive. Štrngneme si naozaj na zdravie a dozvedáme sa, že šesticu kamarátov vyzdvihli policajní záchranári zo Zadaru a dovezú ich do Šimuni. Ale to je iná história. Naša, pôvodne päťdňová, sa skončila za dramatických okolností po troch dňoch s napádlovaním plánovaného počtu kilometrov.
25.6. – sobota
Cestou domov vynechávame trajekt Sv. Juraj a strmé serpetíny smerom na Senj a mierime z ostrova Pag na juh cez most k diaľnici. Cesta pohodová, len sa nesmie, ako tentoraz valiť z Velebitu Bóra. Kým sme tie hory prešli cez 5,5 kilometrový tunel na druhú stranu, niekoľkokrát nás takmer sfúklo do priepasti. Dalo sa ísť maximálne 40 km/h. Ešte hodinové zdržanie na Chorvátsko – Slovinských hraniciach (turistická sezóna sa začala) a po desiatich hodinách sme o 17.30 naspäť v Lodenici v Karlovej Vsi.
Juraj Pucher
Technický popis:
Dátum: 21. – 26. 6. 2011
Auto: Golf Variant, tri kajaky na streche
Trasa: 1395 km, priemerná spotreba: 8.5 l/100
Na vode:
1. etapa 20,5 km – červená
2. etapa 27 km – žltá
3. etapa 55 km – zelená
Stravovanie: keďže sme križovali more, aj 10 km trasu z ostrova na ostrov, a podľa výkonnosti sme mohli byť od seba vzdialení, čo sa aj stávalo, každý bol nezávislý s jedlom, varičom, vodou.
Chýbajúce vybavenie: za dramatických okolností nočného pádlovania vo vetre a veľkých vlnách, s čím treba rátať pri takých dlhých trasách mimo pobrežia, treba mať vodotesné signálne lampy, mobil vo vodotesnom vaku na krku a číslo na miestnu záchrannú službu, šnúru pripevnenú na lodi na priviazanie, náhradné pádlo a vôbec kvalitné pádlo, na ktoré sa dá vo vetre a veľkých vlnách spoľahnúť. Takisto kvalitnú neoprénovú špricku.
Nepodceňovať: vietor, bočný je riziko, treba vždy smerovať špicou proti vlnám pokiaľ sa dá , treba prispôsobiť aj spôsob pádlovania vetru, a tiež treba mať padlo priviazane o ruku. Vo vetre si človek nestihne ani nos utrieť pripadne sa obzrieť dozadu.
Juraj