Klasika na leto – Lammer, Lofer, Kopentraun

Sobota 10.7. – Pozor na ty chyby!

Mojo sa pýta, ako ten Lammer vyzerá  a čo tam má robiť. Smolík mu vysvetluje, že jediná vec, ktorú by nemal robiť je – vykopať sa. (Ciša , Mišo a Juraj pritakávajú) Sadáme všetci na vodu, je 57 centi, čo je malá voda. Juraja dávame dopredu, nakoľko tu bol prednedávnom. Obávanú sústavu valčekov zvládame všetci v pohode, rovná polovica účastníkov je tu prvý krát (Mojo, Martin, Tom a Tom), tak je čas sa troška pokukať okolo, zamávať turistom a pospomínať si, ako zle sa v tomto úseku pláve (Juraj a Smolík).  Nasleduje najväčšia perej, nikto si ju nepamatá, Juraj posiela Smolíka a spol. na pešie výzvedy.  Výzvedný tím je tak na pol ceste k inkriminovanému miestu, keď sa zrazu pýta Juraj Luciši:

„Tak čo, ideme???“

Ciša mu vysvetľuje, že by bolo asi fajn chlapcov aspoň nechať prísť k pereji…

V pohodičke pokračujeme, Ducove miesto skáčeme naľavo šikmo doprava. Vychutnávame si pádlovanie v spodnej časti kaňonu. Brnenská sekcia nečakane dramatizuje priebeh, po vzájomnej kolízii Martina a Toma druhý menovaný opúšťa loď, po záchrannej akcii aj kaňon. Predná časť skupiny medzitým zdoláva poslenú nástrahu- celá rieka má asi 1 m a troška tlačí na ľavú stenu. Mojmír odmieta v tejto nekomfortnej polohe eskymovať –  je z toho druhý plavec dnes.

„Second run, double fun“ – zhodujeme sa na tom, že ideme ešte raz. Ani netušíme, aká pravdivá je táto kajakárska múdrosť!  Ciša zostáva v poslednom valci v úvodnej sekcii. Za ňou idúci Mojmír nevie čo robiť, nakoniec ju kompletne podpláva, ostatní štyria idú okolo ale radšej sa zbytočne nezdržujú…  Smolík s Mojom sledujú nezvyčajné divadlo zo spodného vracáku, trvá to už vcelku dlho…  Huráááá, červená loďka už nie je vo valci! Naša radosť je však predčasná, Ciša sa kope tesne pod valcom, po tej večnosti vo práčke niet divu. Na hladine plávajú veľké oči a kus za nimi aj Lučisa, lápe uche Smolíkovej lode, vzorne drží pádlo a stále niečo rozpráva („Už som bola vonku!!!!“). Nasledujú nové vodné atrakcie – hydrospeed na kajaku … Hľadáme vhodné miesto na nástup, Martin vylieva loď, Mojmír sa pýta, za kým má ísť teraz…  Na jeho poslednej pereji nám pripravil náš pár opäť zaujímavú podívanú- synchronizované eskymovanie pri stienke, v Lucišinom prípade prekladané zúrivým trieskaním rukami o skalu… Ale tento incident dopadol dobre- všetci  úspešne eskymujú.
Rekapitulácia nášho pádlovanie na Lammeri: Klub Lammerských plavcov sa nečakane rozširuje o troch členov. Okrem Juraja, Smolíka a Duca si členstvo vybojovali dnešným výkonom  aj Tom, Mojo  a Ciša.
Presúvame sa na Lofer, obtiažne zvážame autá (ďaľšie Smolíkove navigačné po-fá:-). Na vodu sadáme dosť neskoro, vody je 42 cm, čo je nižšia stredná voda. Začiatok je fajn, avšak prichádzame ku ťažšej pasáži, ktorú všetci (okrem Juraja ) prenášame. Juraj je nakoniec po nepresvedčivom výkone v úvodnej časti nútený kus preniesť, lyžičku však zvláda v pohode, úsek pod ňou opäť nie úplne ideálne.

Pokračujeme v plnej zostave, prenášame ešte jeden skok, pár pekných miest si vychutnávame a vcelku zničení končíme.
Rozhodujeme sa, že už nás nikto nikam nedostane. Ideme pre auto a pivo. Bavíme sa do neskorých nočných hodín…

Zdieľaj tento článok:

• Kliknite pre poslanie článku e-mailom priateľovi(Otvorí sa v novom okne)
• Kliknite pre zdieľanie na Facebooku(Otvorí sa v novom okne)
• Kliknite pre zdieľanie na službe Pinterest(Otvorí sa v novom okne)
• Kliknite pre zdieľanie na službe Twitter(Otvorí sa v novom okne)
• Kliknite pre tlač(Otvorí sa v novom okne)

Páči sa mi:

Páči sa mi Nahráva sa...