Južné Čechy sú prekrásne. Keď ich navštívite na jeseň a s partičkou skvelých ľudí, nič už nezabráni, aby z toho bola akcia na ktorú sa nezabúda.
Poniektorí z našich sa už minulý rok zúčastnili ozaj veľkej vodáckej akcie v Českom Krumlove – Krumlovský vodácky marathon. A keďže sa im tam veľmi páčilo, už dlho vopred avizovali, že sa aj tento rok chystajú. Spravili tejto akcii celkom slušnú reklamu, lebo sme sa tam vybrali snáď v dvojnásobnom množstve.
Kedy
8-10.10.2010
Účastníci
Luciša, Šeďo, Janka, Keysho, Ania, Pepe, Katka, Smolik, Katka Kevická, Andrej, Denisa
Minulý rok sa zúčastnili – Smolík s Danielou, Šeďo, Luciša, Pepe s Katkou. Na rozdiel od minulého roka, keďže zrejme už stárneme, sme si zvolili spať na priváte a nie v spoločnej studenej telocvični. Toto rozhodnutie rozšírilo rady aj o nevodákov bažiacich po peknom víkende v južných Čechách.
Tento rok bola vodácka zostava : Smolik, Šeďo, Pepe, Keysho, Anna, Luciša
Piatok 8.10.2010
Ako to už chodí, jeden môže ísť vtedy druhý inokedy…a tak to dopadlo aj tento krát. Keysho s Annou a Šeďovcami išli ako predvoj, za nimi vyrazili Smolík s Pepem a Katkou a peletón sme uzatvárali Katka Kevická, Andrej, Luciša a Denisa. Nakoľko som si síce pozrela cestu, ale Ciša to poznala inak, tak sme ako jediné auto šli 3x cez Dunaj 😉 . Nakoniec sme štastne dorazili asi okolo desiatej. Cesta do Krumlova je dlhá približne 350 km, ak si ju dáte 3x cez Dunaj tak to robí 370 km.
Ubytovanie sme mali na okraji mestečka v malej uličke – Penzión Teddy. Nebol to žiadny luxus, ale mali sme odtiaľ všetko na pešo, čo sme hneď večer využili a vybrali sme sa nájsť krčmu, kde by nám ešte spravili niečo pod zub. Po dlhšej prechádzke sme ju našli na hlavnom námestí, resp. pod ním kde nám spravili ešte výbornú večeru a ako inak, s českým pivkom.
Sobota
Raňajky sme mali v penzióne o 8.00 a potom sme sa pomaly presunuli na štart. Tam sme stretli aj Bejví. Po vodáckej módnej prehliadke a dohode, ktoré autá treba kam odviesť, sme ešte povzbudzovali našich pri hromadných štartoch jednotlivých kategórii.
To vám je teda riadny zážitok, melie sa tam ozaj viac ako stovka ľodí. Chúďa Ciša, mali na štarte riadnu smolu – vyblokovala ich neovládateľná zjazdová C2. Čo už, aj horšie sa stáva.
Nevodácka sekcia – Denisa, Katka K a Andrej – sme pristavili autá do cieľa a pobrali sa na KPČ (kultúrno poznávacia činnosť ). Pepeho Katka robila suchozemskú dokumetáciu preteku. Mestečko je ozaj nádherné. Myslím, že víkend ani nestačí na to, aby ste si pozreli všetko čo ponúka. Našťastie marathon býva každoročne a teda sa tam môžeme o rok pozrieť opäť.
Prešli sme si hrad a jeho záhrady, popozerali sme si stavby v meste a kochali sa prekrásnymi farbami jesene. Naši športovci mali po cca troch hodinkách 36 km po vode za sebou a ako inak, stretli sme sa v krčme pri pivku.
Večer sme si na vyhlásení výsledkov ešte pokecali s kadekým, zahriali sa najmä zvnútra a keď nám už ozaj bola veľká zima, našli sme si dajaký miestny lokál. Únavou zmorení sa už čoskoro premiestnili späť na penzión, zvyšok šiel ešte konzumovať do blízkej pizzerie. Tu sme sa ale opäť niečo naučili – nechoďte hladný do podniku, kde je na dverách ceduľka „ Hľadáme kuchára“, lebo vtedy zrejme aj varí aj obsluhuje jeden človek a teda si tam posedíte hodnúúú chvíľu.
Večer na penzióne sme si ešte dali vínečko a syr aby sa nám lepšie spalo, a hurá do hajan.
Nedeľa 10.10.2010
Raňajky sme rozumne objednali na 9-tu a aj to sme sa tam ledva došuchtali. Tak sme ešte spoločne šli na kávu do veľmi príjemnej kaviarne Zappa cafe, ale radšej si tam nepýtajte – Machiato – vopred vás starostlivá servírka upozorní, že ide o veľmi malú kávu, menšiu ako picollo, a ak tam máte pri sebe kávových labužníkov, môže sa vám stať, že vás servírka nebude mať zrovna rada. Zvyšný čas si už každý spravil program podľa seba – Saudek, Schiller… prechádzky malými uličkami, z ktorých každá ukrývala niečo zaujímavé.
A ostala už len cesta domov …. a samozrejme veľa pekných spomienok.
Úryvok z výsledkovej listiny
Len pre info – Celkové poradie nesedí, český bratia sa neunúvali s odrátaním časov jednotlivých vĺn. T.j. uvedené časy sú časy od štartu prvej vlny. Rozostupy nikto nevie. Dobre, nie?
… a ešte niečo z wikipédie 😉
Moccacino je teplý nápoj připravený smícháním čokoládového sirupu s menším množstvím espressa (v poměru až 2:1) a doplněný obdobným množstvím napěněného mléka nebo šlehačky. Podává se zpravidla v šálku o objemu 150–250 ml.
Machiato espresso s hustou mliečnou penou
Pár fotečiek z Keyshovho iPhonu
[mudslide:picasa,0,keysho,5529505503707687009]