Opäť v raji

Sobota v Jožkovom štýle

Takže… v sobotu ráno sme sa vybrali na raňajky. … k Jožkovi, lebo sme mali objednanú polpenziu. Ale to sme ešte netušili, že Jožko prišiel o kuchára a teda v kuchyni vládne riadny chaos. Párky na raňajky nesklamali, ešte že tam boli aj vločky a mlieko. Samozrejme to bol len začiatok chaosu, pretože Jožko tam mal okolo 150 ľudí. Ozaj sme netušili čo nás vlastne ešte čaká.

Nakoniec po dlhšom dohadovaní sa konečne vyrazilo na vodu.

• Srpenica 1 – Trnovo: Mojo, Bulhar, Miška, Denisa  – Katka K. ako šoférko
• Kamp – Srpenica 1: Orinoko 1- Smolik+Daniela, Orinoko 2 – Keysho + Ania + Hyra a Alica na kajaku
• Koziak: Pepe s Katkou dostali ako príslušenstvo k Outlandru Plagu a boli ju vyvenčiť na Koziaku.
• Sútok – Trnovo: Miki gajdúval rekreantom
• Ostatní … ani neviem …

Miki gajd junior sa zaradil na výpomoc do Jožkovho tímu a vybral sa gajdúvat rekreantom z kempu po Trnovo. Sáru a Ester nechal učiť sa samostatnosti pod Adiným dohľadom. Deti mali Výkend výuky samostatnosti, ako sme sa neskôr dozvedeli.

Srpenica 1 – Trnovo

Mojo, Bulhar, Miška, Denisa  – Katka K. ako šoférko

Nuž musím priznať, že nakoľko som sadala na vodu po dvoch rokoch odmlky, bola som celkom milo prekvapená, že nemám žiadne obavy o svoj kurací život, dokonca som sa ani nevy… pred nasadaním na vodu. Ozaj som sa normálne tešila, a sama som bola zvedavá ako mi to pôjde. Vymyseli sme to celkom fajn. Zložili sme sa na Srpenici 1. Bulhar so svojim autom a Mojo s Katkou K. Foresterom vyrazili dole zaviesť autá do Trnova. Katka K. ich potom  priviezla naspäť. Keď nás vyprevadila a urobila nám pár fotiek pri nastupovaní na vodu, tak sa pobrala aj ona do Trnova a tam na nás počkala.

Hneď prvý pocit som mala úplne fajn, nakoľko som svoje pádlo dlho nedržala, nemala som aspoň problém s uhlami, na ktoré som si dakedy len ťažko zvykla. AB má predsa len ulhy dosť odlišné od môjho pradávneho Schlegla. Všetci sa pekne ponaťahovali a rozcvičili, než nasadli na vodu a na vode si nad zákrutou ešte vyskúšali eskimáka, možno aby ich neseklo či čo. Ja som sa síce rozcvičila, ale eskimáka a dobrovoľne … haha, to teda nie. Išla som proste do svižnejšieho úseku s tým, že buď zdvihnem, alebo zaplávem, iná možnosť nebola. Teda, ale plávať sa mi istotne nechcelo aj napriek tomu, že bolo nesnezisteľne teplo. Tak som sa v prvých perejkách hneď pokúšala zopakovať si prejazdy, zastavovania a vôbec, najmä držať smer a prečítať si vodu … proste takmer ako prvý krát na vode akurát všetko som si musela vynárať z pamäti a nik mi neradil čo mám vlastne robiť. Keďže sa mi v zákrute aj zastavovanie aj prejazdy začali kúsok dariť, zrejme mi aj sebavedomie a radosť stúpla do hlavy, tak som sa asi o tri perejky nižšie prevrátila. Samozrejme, že to bola moja blbá chyba … lebo som sa chcela vyhnúť valčeku a akosi som sa zabudla v záklone a hneď to jedna malá bočná nezbedná vlnka využila a spočítala mi moju školácku chybu … a aby mi nebolo príliš ľúto ešte som aj lícnou kosťou trafila dajaký kameň pod vodou. Napriek týmto nástrahám, som na seba teda riadne hrdá, že som zdvihla a ušetrila si 3 pivá, ktoré by som kamarátom za pomoc dlžila. Som ich radšej na pivo pozvala zo samej radosti, keď sme šťastne do cieľa dorazili. Musím priznať, že sa mi to veľmi páčilo a mala som z tej jazdy príjemný pocit, aj keď na istých úsekoch sa aj dajaká tá obava objavila. Myslím, že spokojní boli všetci, najmä Bulhar, ktorý išiel prvý a za ním ja,  Miša a Mojo.  On vlastne išiel prvý len preto, lebo mal hádzačku, ale vyzeral ako vodca grupy veľmi spokojne. V Trnove na nás pri vode čakala Katka. Naväzovanie lodí na autá sme si spríjemnili chladeným Laškom. Tu sa Mojo od Miši dozvedel, že v Slovinsku je povolená hladina alkoholu v krvi okolo 0,03 čo ho v tej chvíľi nesmierne potešilo.

Cestou do kempu sme sa zastavili u Irenky na Pizzu. Boli sme štyria, tak sme dali tri pizze  –  veľké a mali sme aj viac než dosť. Ochutnali sme domáceho Radlera Union s citrónom – celkom chutné –  a presunuli sa do kempu za ostatnými.

Sútok – Srpenica 1

Orinoko 1- Smolik+Daniela, Orinoko 2 – Keysho + Anna, a Alica na kajaku

K trojuholníku Smolík a Daniela s Alicou sa pridal Keysho s Aniou a Hyrou a Orinokovali sa s kempu po Srpenicu I. O zábavu sa starala nádejná kajakárka Alica na Smolíkovom Magnume. Alica sa držala statočne a keď sa po troch rozplavbách dostala do pohody, chlapci začali novú gamesu: nechali kormidlovať ich nežné stvorenia – dlho im to však nevydržalo. Z Alice medzičasom vyrástla samostatná kajakárka a sama si čítala vodu a navigovala seba aj ostatných. Najväčšiu radosť mala Hyra z plávania v prúde.

Na poobedie som bola dohodnutá so Smolikom a Keyshom, že nám nechajú dvojky a pôjdeme na vodu my dve s Katkou K a Pepe s Katkou na trasu Kamp – Boka. Aj keď prišlo opäť k malým komplikáciám.. akým autom a kto po nás príde všetko sa vyriešilo a my sme šťastne okolo štvrť na šesť vyrazili na vodu. Kedže na vode je povolené plaviť sa len do šiestej, mňa už aj obchádzali obavy z dajakej pokuty, ale našťastie sa nepotvrdili. Miška so Slávkou prišli po nás Foresterom ku Boke okolo pol siedmej. A keďže nás na parkovisku bolo šesť a Pepe bol samojediný chlap – ostal mu kufor ako pre psa. Ale pochvaľoval si.

Na vode to bola celkom sranda. Ja som im ešte pred nastupovaním dala akú-takú inštruktáž, samozrejme nie kompletnú … veď to, že im mám povedať, že sa má plávať po vypadnutí z lode nohami napred a na chrbte, im predsa nejdem vravieť, keď plávať nemajú vôbec 😉 . Musím priznať, že dvojka nie je mojou doménou, a Smolík vám isto rád všetkým vyrozpráva, ako sme raz my dvaja na preteku v slalome šprintom začali – nakoľko som zabudla, že aj kormidlovať treba, ale o tom inokedy. Teraz som len chcela povedať, že sa mi tento krát ozaj veľmi dobre kormidlovalo. Katka K mi veľmi pomohla, rýchlo sa naučila pritiahnuť loď a poslúchala presne a hneď moje povely, keď bolo treba. Ozaj sa mi to s ňou páčilo.

Aj Pepe s Katkou šli dobre. Katka pekne ťahala. Mojej Katke som vysvetľovala, ako by to mala správne robiť, aby sa moc neunavila. Už veľa krát som šla, aj keď nie príliš často, úsek spod kempu, ale aj tak ma vždy tie kamenisté štrkovačky perejnaté prekvapia. Ale opäť sme tam nemali žiaden problém, takže predpokladám, že si ich opäť ani pamätať nebudem.

Večerná Otona

Smolík zostavil tím na večernú Otonu: prvojazdec Mizo, Mojmír, Bulhar, Smolík a Keysho. Kemp opúšťali o piatej, keď Mirík u Toniho staval stan a kŕmil deti (na vodu dnes nestihol). O autá sa im postaral dobrovoľný šoférsky set: Daniela s Alicou a vzali aj Aniu s Plagou a Hyrou. Na úvod Smolík všetkým predstavil nový sifón vo vstupnom esíčku a všetci sa mu zodpovedne vyhli, aj keď treba povedať, že ťahal – sviňa. permiti síce všetci mali, ale aj tak so strategických dôvodov sa končilo pod lávkou na chodníku na Koziak. S výbornej vody dojem ešte umocnilo posedenie pri chladenom točenom s palacinkami. Len Mojmír na palacinky akosi nemal chuť .

Večer v kempe bol veľmi príjemný. Zapili sme opäť raz Petra a Pavla ako sa patrí, pokecali s kadekým kto tam bol a pod. Na nedeľu som sa s Líviou dohodla, že by sme mohli skúsiť prejsť po ferate na Okno v masíve Prisojnika (mimochodom vraj najväščie okno v Alpách) a už keď tam budeme, tak aj ten Prisojnik pokoriť a zostupovkou naspäť dole do sedla Vršič. Plán znel fajn, len keďže nám večer pršalo, radšej sme sa dohodli, že sa ráno stretneme o 6,30 pred stanmi a vyrazíme ak bude dobré počasie.