Opäť v raji

Pondelok na Korytnici

Už v noci sa mi prejavili prvé bolesti v nohách – teraz už môžem povedať, že takú svalovicu som ešte nemala. Ešte vo štvrtok  som  sa radšej bola iba člnkovať, lebo chôdza mi stále nerobila dobre.

A tak bolo jasné, že žiadna turistika už nebude. Ráno sme sa dohodli, že pôjdeme na raňajky do mesta na kávu s croissantom … bol to ozaj skvelý nápad.  A hlavne to bolo veľmi príjemné, ráno si posedieť v mestečku. Popri tom sme kúpili aj permity na loďky a ja som ešte aj stihla kúpiť pohľadnice pre mojich milovaných synovčekov. Keď sme sa vrátili do kempu, pomaly začal zhon s odchodom na vodu. U Miríkovcov sme sa boli dohodnúť čo a ako.

Po rannej debate, kam na vodu, opäť vyhrala Otona, teda aspoň u Keysha, Smolíka, Miríka a Moja. V podstate rozhodla Saška – vzala deti a Aniu so psami na Koziak. Keysho, ako obvykle, v kempe zabudol špricku – aj napriek Miríkovému rýpavému pripomenutiu. Smolík bol trochu v strese – sľúbil Daniele, že o dvanástej pôjdu na Korytnicu. Po Mojmírových vysnívaných palacinkách narýchlo zhltnutých popri naväzovaní sa Smolíkovi podaril návrat do kempu až pred jednou a odchod na Korytnicu bol len s m iernym jeden a pol hodinovým meškaním – čo v podstate nie je až také zlé 😉

Pepe s Katkou,  Katka K a ja sme sa nechali ráno Mizom vyviezť na Koritnicu. Išli sme na dvojkách. Nám s Katkou sa aj celkom darilo. Veľmi dlho som tam predtým nebola a len ťažko sa mi vynárali zložitejšie miesta. Vedela som, že nad vjazdom do kaňonu je jedna taká štrikovacia perej. Ale z kajaku si ju pamätám ako jednoduchšiu. My sme ju aj bez problémov zvádli, zato Pepe s Katkou tam okúsili aké studené sú alpské riečky. Ale celkovo si myslím, že to bola pekná jazda. Pri príchode do cieľa nám fotograf Bulhar ešte urobil veľmi pekné fotečky na posledných  100m. S Katkou sme to prešli v pohode, a tak sa Pepe s Katkou rozhodli predsa len zdramatizovať dej pred objektívom fotoaparátu. Majú skvelú fotodokumetáciu zo sebazáchrany. Naštastie všetko dobre dopadlo.

V cieli nás už čakala Miška so Slávkou, ktoré chceli pokračovať ďalej ku Boke. Katka toho mala dosť, a tak som pôvodne myslela že pôjdem na Srpenicu 1 na kajak s Bulharom, Mizom a Cenigom, ale som si to v poslednej chvíli rozmyslela, lebo som tam šla neskôr s Mojom. Teda Bulhar s partiou išli najskôr po baby na Boku a potom im oni spravili šoférkov do Trnova a vzali si jedno auto, aby išli späť do kempu. Pepe s Katkou a ja s Katkou sme sa šli najesť k Irenke na kalamáre, tak sme len sledovali, ako nás autá obchádzajú. Najskôr Miša so Slávkou a potom aj ostatní čo šli Otonu. Neskôr sa mi donieslo, že Ceniga tam vtedy zlomil pádlo, tak mu Mizo dal svoje a on išiel s raftovým od Mira Závodského.

Teda keď sme sa vrátili do Kempu, Mojo balil stan, aby sme s už nabaleným autom išli ešte raz na vodu a potom domov. Smolík s Alicou a Keysho s Aniou boli na Koritnici. Sejfty kajakára im robil Pepe na Miškinom Dieseli. Aj napriek Katkynim obavám Pepe zvládol reparát Korytnice naprosto bravúrne 🙂

Po zbalení vecí, nastal problém so zaplatním, klasika. A keď sme už konečne nabalení vyrazili z kempu… napadlo ma, že nemáme dvojku Orinoko … ešte bola na vode. Tak sme si splavili s Mojom Srpenicu 1 – Trnovo a vrátili sa späť do kempu po Orinoko … samozrejme sme šli najskôr na zmrzku 😉

A tak sme vyrazili domov.  Krásny výlet to bol.

Denisa (+Keyshove príspevky)

Fotogalérie

Keyshova iPhone galéria z Kaninu

Bulharova Picasagaléria

Smolíkova Picasagaléria

Zdieľaj tento článok:

• Kliknite pre poslanie článku e-mailom priateľovi(Otvorí sa v novom okne)
• Kliknite pre zdieľanie na Facebooku(Otvorí sa v novom okne)
• Kliknite pre zdieľanie na službe Pinterest(Otvorí sa v novom okne)
• Kliknite pre zdieľanie na službe Twitter(Otvorí sa v novom okne)
• Kliknite pre tlač(Otvorí sa v novom okne)

Páči sa mi:

Páči sa mi Nahráva sa...