2. máj 2003 – Denný rozkaz: ďalší presun – posilnenie posádky a obrana ambasády v Istanbule
Podriemkávame pred Istanbulom na parkovisku pár hodín v autobuse. Za svitania prichádzame do Istanbulu kde nás čaká turecká spojka a prenasledujeme ju na konzulát. Tu nás čaká už tradičné borovičkové privítanie. Na dotaz pána Zachara čo by sme radi videli v Turecku spustil Juraj nejaké bludy, ale duchaplný Mirino včas zasiahol a tak sme si neurobili našťastie hanbu. Zhrnul to výstižne: „Hádam aby sme nekrívali“, čo bolo jednoznačné a jasné. Pán Zachar nám dáva k dispozícii svoju sekretárku pre krátku prehliadku mesta čo zahŕňa Modrú mešitu, Aya Sofiu, nádvorie Top Kapi, obed, Veľký Bazár. Meníme valuty na turecké líry a razom sa stávame milionármi. Vraciame sa na konzulát a pokračujeme v prevencii proti krívaniu. Po chvíľke sa lúčime a pokračujeme v ceste k rieke Melen. Prichádzame do obce Akyazi, kde o rieke nevedia takmer nič, darmo ich poučujeme , že tu má byť. Presúvame sa k Hendeku k riečke, o ktorej si myslíme že by to mohol byť Melen (no nebol ) a tu aj prespávame.
Juraj má vstup do rádia a hľadá signál.
3. máj 2003 – Denný rozkaz: strategický presun na juh
Ráno dochádzame k záveru , že toto splavovať nebudeme a mierime rovno na juh. Cesta je pomerne dobrá, ale aj tak nestíhame , lebo nám tam kultúrny referent začlenil Pamukale. Bolo by to pekné, nebyť faktu, že vypli vodu, tak je tam trochu suchšie než keď machrujú s tým na pohľadniciach. Prezeráme si za to amfiteáter a presúvame sa ďalej. Na noc sa uchýlime niekde pred Muglou na lúke nejakého starého roľníka.
Juraj má vstup do rádia a hľadá signál.