4. máj 2003 – Denný rozkaz: nadviazať kontakt s tureckou spojkou s Vedatom, zahájiť operácie na Dalamane
Budíček zaobstaráva zase Pucher akousi subkultúrnou básňou venovanou Luciši. Za toto mu však hrozí ukonzervovanie t.j. utlčenie konzervami. Od domáceho pána dostávame ráno peceň chleba , len tak pre modré oči. Toto je teda pohostinnosť, naša povestná slovenská sa môže v kúte tíško hanbiť. Presúvame sa do dediny Gökova, kde nás už očakáva Vedat, majiteľ raftovej spoločnosti a príma chlapík. Dopĺňame a overujeme si u neho informácie o riekach, vodných stavoch, etapách a úsekoch. Vody bude dosť a ako zisťujeme neskôr až príliš. Takto povzbudený sa presúvame do Aköprü na ich „River Base“. Kúsok pred cieľom prechádzame cez malý kaňoník, ktorý by stál za to už len z recesie, ale nie je z toho nič nakoniec. Tuto podľa doporučení si prenajímame ich vozidli so šoférom Alim – pekný prevít je to. Stálo nás to síce 50 Euro na deň, ale s našim autom a vlekom by sme neprešli a asi by sme to ani nenašli. Prevezujeme všetko na strechu trochu obstarožného ale statočného Peugeota. Hurááá. Konečne ideme na vodu. Začíname štandardným raftovým úsekom dĺžky cca 12 km a obtiažnosti WW 3-4. Tých štvorkových miest zase nebolo veľa asi 3-4 ? Celkom pekná riečka , hlavne konečne voda. Táboríme pri starom tureckom moste za ich bázou, priamo pri rieke a toto sa stáva našim domovom na pár dní. Udivujú nás kontrasty: v tieni takmer 40 °C, voda takmer ľadová, zasnežené končiare hôr,…
Juraj má vstup do rádia a hľadá signál.
5. máj 2003 – Denný rozkaz: udržať získané pozície na Dalamane
Ráno tuším ťažký deň, na bedrách visí ťarcha narodenín – ancikristove roky. Zase ideme spodný Dalaman. Voda trošku klesla, je to trochu iné. Teraz sa viac hráme, surfujeme a robíme somariny na vode. Má to za následok aj prvé straty – prvé tri kopatčáky a to v podaní Juraja, Bulhara a Moja. Po návrate do tábora čakám kedy to príde. Do vody som musel dobrovoľne, lebo sa tie fajnovky nechceli umazať a namočiť. Po tom to prišlo. S každým som si dal gambáčik whisky a ja som im to opätoval demänovkou. Môj úsmev sa po každom poháriku preťahoval a za chvíľu som ju už mal. Zakúsla sa dobre. To by až tak nevadilo, horšie je , že som stratil svoj gambáčik prežitia. Nevadí však ešte mám dva a aspoň som splnil obeť vodným božstvám. Nebola však posledná ako som zistil na druhý deň. Trochu som si zapracoval vo windows a keď som sa reštartoval večer sme ešte zbehli na pivko na bázu s postranným úmyslom vymeniť cez deň ulovené raftové pádla za tento mok. No poviem Vám tí ich guidi sú pekní Škóti. Po návrate zo šenku rozkladám malý ohník ale postupne všetci odpadávajú. Zdochol pes, zdochol oheň a my tiež. Zajtra plánujeme horný Dalaman WW 4-5 a s takouto predohrou ? Čo ja viem ?
Juraj má vstup do rádia a hľadá signál.