7. máj 2003 – Denný rozkaz: ústup na dolný Dalaman, záchrana strateného plavidla, presun
Ráno nejdem na vodu, kvôli prstu. Ide sa zase spodný úsek s cieľom zájsť po Keyshov člnok. Na vodu odchádzajú Alibusom Luciša, Smolík, Mojo, Bulhar a Pucher. V tábore zisťujeme , že prevít Ali nás chcel ošidiť o sedem rýb , tak ich ideme vymáhať. Dáva ich bez prieťahov. Kým ostatní sú na vode zriadili sme poľný lazaret s červeným krížom ako má byť a zahájili sme liečenie a zotavovanie. Všetko má pod palcom vrchná sestra Insti. Žiadne prudké pohyby, len: „Podaj to, podaj tamto“. Pečieme ryby, celkom dobrá maškrta. Po návrate výjazdovej vodáckej skupiny nám rozprávajú zážitky – Bulhar dvakrát kopatčák, hľadanie lode – dojedajú sa ryby, balíme láger a presúvame sa smerom na Köprücay. Niekde pred Antalyou dostávame defekt, rýchlo vymieňame koleso a zaliezame spať do lesíka kúsok od cesty.
Juraj má vstup do rádia a hľadá signál.
8. máj 2003 – Denný rozkaz: zaujatie pozícií na Köprücayi
Pokračujeme smerom na Köprücay, cestou hľadajúc Otolastik – t.j. pneuservis. Nachádzame dedinu Beskonak a most Oluk náš východzí bod. Po krátkom motaní ideme po ľavom brehu k ľavostrannému prítoku, cez ktorý sadáme na vodu a kodrcáme do Köprücay. Nezaobíde sa to však bez trošky prenášania, v tom už máme však prax. Necelý kilometer na začiatku sa plavíme v peknom kaňone do ktorého z pravého brehu pritekajú prívaly vody vo forme prameňov a vodopádov. Voda nie je ťažká, okrem toho že liter váži asi kilogram, tak obtiažnosť nepresahuje WW2-3. Väčšinu ľudí to asi nebavilo, lebo sa im to zdalo moc ľahké. Krajinársky to však bolo pekné, slnečný deň široké údolie, +38 °C v tieni zasnežené vrcholky hôr,…. Keysho nebol na vode a tak zatiaľ s Romanom dojednali niekde večeru, kde si dávame väčšinou kura, hranolky, šalát a pivo. Po večeri sa presúvame k inej základni , kde sa konzumujú kopatčáky zaobstarané počas nákupov.
Juraj má vstup do rádia a hľadá signál.