Romantika, pot a… komáre

S mojimi milými kamarátkami a spolupútničkami „raftovaciou kariérou“ Saškou a Slivkou sme sa vydali prvý májový víkend objavovať zákutia Dunajských ramien, tentokrát na Maďarskej strane. Stačilo „málo“ – prepustiť sa od manželov, detí a práce ;o)

Plán výletu sa tvoril cestou a konečné rozhodnutie padlo až pri odväzovaní lodí. Vyrazíme z kempu pri Dunakiliti a dopádlujeme kam dopádlujeme, romanticky prespíme mimo civilizácie a na druhý deň sa vrátime.
Všetko šlo ako po masle – vysoký stav Dunaja nám pripravil skvelé vlnkovaté perejky a my sme si radostne testovali, čo všetko seakajak zvládne.  Saška si vychutnávala miniadrenalín na zjazďáku.
Krásne to odsýpalo, stihli sme si povedať „skoro všetko“ a boli sme veľmi rýchle.

Čo malo za následok, že sme sa zviezli oveľa ďalej, než sme pôvodne plánovali a pri zistení, že sme pádlovali 7 hod  nám z predstavy spiatočnej cesty  trošku zamrzol úsmev. Dole prúdom sa pádlovalo krásne! Okrem jednej,  sme splavili všetky hate, ktoré, ako sme ticho  tušili, cestou hore asi splavné nebudú…

Večer sme si ale pokaziť nenechali. Prvé kolo zábavy bolo jasné a neustále na nás dobiedzalo: nastriekať sa repelentom  viac než je reálne, ku tomu si obliecť komárom neprepichnuteľné veci a postaviť stan, kde sa ukryjeme pred týmito nežiadanými nápadníkmi. Moja teória o pevnosti svalov o ktoré si komár zlomí sosák neviem prečo nefungovala… Ale ďalšia,  že velký rodinný stan sa dá postaviť aj bez kolíkov nakoniec vyšla! A vlastne, keby som ich nenechala v aute, ani by sme nevedeli, aké sme šikovné a vynaliezavé ;o)

Ráno, ako ináč – ROMAN ROMAN a ROMAN a… komáre….. a balenie a potom už len 9 hodín nádhery krásneho počasia, lužného lesa, Dunaja, vychytávania najjednoduchšej cesty po vracákoch hore prúdom.
Pravda, to posledné nás nebavilo úplne celý čas, malinko sa to striedalo s tuhnúcim celým človekom, lámaním sa pri prenášaní lodí a brodením sa pri komplikovaných výlezoch. A malej orientačnej nervozity v poslednej pol hodine cesty ;o).

Bolel ma celý človek, možno aj dvaja naraz, a hlad som mala za štyroch… Dievčatá sa ma snažili utešiť, že na tom boli podobne. Našťastie sa potvrdilo, čo nám Saška celý víkend sľubovala, že v Maďarsku sa výborne naješ hocikde a hocikedy.
Halászlé a guláš, v ktorých stojí lyžica, sumec na smotane s kôprovými haluškami alebo divina s kroketami veľkými ako päsť boli veľmi príjemnou a zaslúženou odmenou!