Seekajaky – Cres západné pobrežie júl 2012

Deň voľna na začiatku prázdnin láka na výlet, ale nie vždy všetko vychádza ako si človek naplánuje. Najskôr som sa tešila, že konečne prvý krát pôjdem na morský kajak, ale potom sa to celé otočilo a pracovné povinnosti mi v tom chceli zabrániť. A keď už som sa zmierila so skutočnosťou ostať doma, tak sa to na poslednú chvíľu nakoniec opäť na dobré obrátilo. Suma sumárum, v utorok podvečer sa rozhodlo že vyrazíme v stredu smer more.

Účastníci

Zostava bola ozaj nadpomery hojná : Rexo s Dášou – ako nepísaní vedúci zájazdu, Miki s Andreou, Braňo so Zuzou, Maťo s Ejmi, Keysho s Aniou, Jindro, Blažo so Zuzkou, Peťo s Erikou a my Milan a Denisa – rovných 17 kúskov a 7 aút. Organizovať takúto tlupu samostatných ľudí, nejde inak ako jasným povelom, ktorý znel – stretneme sa o 10.00 v kempe Kovačine nad Cresom.

Cesta

My sme vyrazili z BA zrejme ako posledný o 21.00. Cesta bola príjemná aspoň tým, že už bolo na cestách málo aút a dobre sa jazdilo. O cca 3,30 sme dorazili na trajekt v Brestovej. Vedeli sme že tadiaľ isto ide Rexo a tak sme ich počkali. Prvý ranný trajekt sme nechali odísť a potom sme sa preparkovali na začiatok rady. Boli sme dosť unavený z cestovania a spania v aute …aj keď musím priznať, že ma milo prekvapilo, koľko je v aute miesta keď sa zložia sedadlá do roviny. Poniektoré posádky šli cez Krk.

1. deň

V kempe sme sa stretli presne podľa plánu. Keysho so svojim šarmom vybavil aby nám za mierny poplatok (myslím 20 Kun) dovolili vylodiť sa na kempovej pláži. Keď za tetou šli Rexo s Milanom že to idú zaplatiť … zrazu to nebolo možné, ale Keysho ju opäť presvedčil ;-). Výhoda bola, že sme potom využili aj ich sprchy a záchody a nechali si autá pred kempom, počas celých 4 dní čo sme boli na vode.

Okolo obeda sme už všetci sedeli nakrémovaní a s dobrou náladou v loďkách. Prvý cieľ bol dosť závážný – točeno Laško – teda hurá do Cresu na neho. Milan a ja sme sa ale rozhodli uprednostniť pláž s tieňom presne oproti aby sme sa okúpali a dospali aspoň trochu takmer prebdenú noc, začo sme si od Braňa vyslúžili oslovenie – “extrémny separatisti”. Išlo zrejme o mestskú pláž, lebo tadiaľ viedol cyklo chodník a boli tam lavičky. Blažo so Zuzkou sa pri nás pristavili, keď opustili mesto a tak sme sa pobrali za ostatnými.

O kus ďalej sme dobehli zvyšok partie a opäť zakotvili na pláži okúpať sa. Tu Miki objavil studený prúd, ktorý si hneď získal záujem, lebo more bolo tento rok ozaj tak teplé, ako si ho ja ešte nepamätám. Bolo treba sa zanárať pomerne hlboko ak sa chcel človek schladiť.

Pred večerom sme dorazili do kempu vo Valune. Je to malebné mestečko s plážou na každej strane. My sme pristali na severnej – ak ju tak môžem nazvať – je nad mestom z nášho smeru a je v zátoke nad ktorou je kemp. Výnimočné na kempe vo Valune bolo, že tam nebol prístup autom. Ľudia si tam vozili veci od áut na vozíkoch. Kemping to je ozaj pekný. Recepcia je kúsok schovaná v mestečku. Na osobu a noc stál 12€. Ale ak budete spať na pláži, tak tam neplatíte nič, lebo to je mestská pláž – to povedali Keyshovi, keď im odpovedal že si miesto na spanie našiel na pláži. Samozrejme že Keysho tiež platil kemp 😉

Večer sme si zašli na večeru – ako inak “Kalamáre na žáru” a vínečko. A potom ešte prechádza na pretrávenie aby bolo miesto aj na zmrzlinu. Žiaľ, ale musím povedať, že zmrzlina tu za veľa nestála. Spať sme sa pobrali docela skoro, každý bol z cesty a slnka kus vyčerpaní.

2. deň

Najskôr boli večer plány o veľmi skorom odchode, ale realita bola, že keď nás už vyhnalo slnko zo stanu, na pláži bol ešte tieň a plné spacáky nejavili žiadne známky pohybu. Až neskôr. Maťo bol za raritu, lebo nám hneď ráno rozprával ako mu bola v noci zima. Mali totiž iba jeden spacák a deka mu akosi nestačila. Všetci už v tej chvíli riadne orosení z tepla, sme mu aj kus závideli, že sa tak dobre schladil. My sme si pre zmenu postavili stan na mravenisku – zrejme. Už večer sme si všimli, že nám neliezli do potravinovej tašky…ale nebolo tam nič také čo by bolo nimi ohrozené, tak sme si ľahli spať. A zrejme keďže sme ich ničím nepohostili, nedali nám spať celú noc a liezli po nás – nemali sme postavenú spálňu ale len tropiko. Ako sme vyrazili z Valunu, zrazu sa ku nám pridal stratený Jindro, ktorého nik nevidel od nalodenia.

Na koniec dnešného dňa bola naplánovaná aj malá turistika – výletík do Lubeníc. Je to cca 500 výškových metrov nad morom. Trvalo nám to asi hodinku a padlo to ozaj dobre najmä ručičkám, že si čo to oddýchli.. Pláž pod Lubenicami bola veľká a veľmi pekná. Dokonca tam bol aj jeden zrejme opustený domec. Po výstupe hore, ale musím potvrdiť že by som si toto miesto nevybrala na dovolenkové kúpanie. Ozaj neradno si dačo zabudnúť, keď sa vyberiete na pláž. Hore v Lubeniciach sme sa poprechádzali, užili si prenádherné výhľady na more, pofotili, zamávali babám čo strážili lode a hurá na točeno. Krčmy tam sú dve, resp. jedna je zrejme veľmi honosná reštaurácia – Blaža v plavkách odtiaľ čašník doslova vyhnal, aj keď sme boli v tej dobe v reštaurácii jediní hostia, a tak sme nakoniec z reštaurácie pobrali všetci – aspoň že sme využili ich toalety. Hneď kúsok vedľa je bufet na malom námestíčku. Veľmi príjemné sedenie s výhľadom a rýchlou obsluhou. Občerstvení pivkom a malinko predjedení syrom s prušutom a sme sa pobrali späť k loďkám.

Tu sme sa rozdelili na dva tábory – single sa pobrali o pláž ďalej a deblovky už zakotvili na noc tu. V ďalšej zátoke bola podobne pekná pláž s bonusom – podmorskou jaskyňou. Andrea o nej čítala, že by tam mala byť vraj obrovská miestnosť. Tak sme sa tam rozhodli prespať, aby sme mohli hneď ráno na prieskum. Večer bol zrazu príjemne komorný myslím že v oboch táboroch. Single si debatili a popíjali vínečko, deble mali ako bonus gitarku čo viezol Jindro a jeho rybky ktoré nalovil. Oba tábory ale kúsok držala v napätí búrka ktorá svojou svetelnou schow nám naznačovala, že nie len krásne mesačné noci sú mori. More riadne rachotilo vlnami. Poniektorí si postavili pre istotu stany hneď… iní vyčkali až kým neprišlo mračno rovno nad nás, ale možno práve preto že každý mal svoj prístrešok, tak nezapršalo celú noc.

3. deň

Po raňajkách prvá výprava vyrazila na prieskum jaskyne. Zistili, že pre tmu sa nevedia dostať ďaleko, tak sa vrátili po čelovky – a naozaj sa oplatilo. To sme sa už zmobilizovali všetci a vyrazili. Naozaj každému myslím táto jaskyňa vzala na chvíľku dych. Bola OBROVSKÁ a navyše sa z nej dalo vyplávať von. Dnu to už bol kúsok problém, predsa len za svetlom sa lepšie pláve ako do tmy. Keď na našu pláž dorazili motoráci, pobrali sme sa radšej ďalej. Pred cestou sme ešte ochutnali Jindrove čerstvé rybky na cesnaku a čiernom pive k čomu sme mali ešte aj hudobnú produkciu domáceho chorváta s ktorým sa Jindro hneď skamarátil. Tento deň bolo more akosi stále rozbúrené, ale slniečko svietilo a my sme sa už tešili na “pržane kamaláre” v Martinščici, kde sme si spravili obedovú prestávku, doplnili vodu a dajaké zásoby.

Dnešný deň sme poňali – čím viac odpádlujeme dnes, o to väčšiu pohodu si môžeme zajtra dopriať. A tak sme potiahli až do zátok približne v okolí Ustrine. Bolo na nich síce dosť ľudí, ale pred večerom sme sa roztratili, aby sme sa večer všetci na jednej pláži stretli a spravili si rozlúčkový večierok.

4. deň

Čakalo nás posledných 6 km do Osoru. My sme vyrazili zavčasu, lebo sme sa ešte chceli okúpať. Na našu spaciu pláž, totiž hneď ráno prišli domáci aj s veľmi uštekaným psíkom, navyše slniečko nám stále nezasvietilo na pláž aby sme sa po okúpaní zohriali.

V Osore sa šoféri vylodili a ostaní si našli dajaké miestečká na kúpanie. Erika, Andrea, Dáša a ja sme sa presunuli až ku kempu, kde sme našli hneď pri pláži sprchu čo mi nedalo nevyužiť, aby sa mi o kus príjemnejšie cestovalo domov. Baby najskôr odolali, ale napokon som ich nalákala.

Keď prišli autá, naviazali sme loďky a išli sa ešte spoločne najesť. Opustili nás akurát Erika s Petom. Reštaurácia bola síce pekná, ale drahá a navyše sa nám znepríjemnili, keď nám zarátali predjedlo, ktoré ale nik neobjednal. Tak sme si ešte dali zmrzlinu v Slaščičárne a hurá domov.

Na trajekt sme dorazili akurát, čakali sme ozaj len chvíľku, ale aj za tú chvíľu stihol Miki autom podliesť auto pred ním, respektíve sa pod neho vsunúť. Našťastie sa nič vážne nestalo.

Trasu domov mal každý vytypovanú svoju ale dôležité že sme sa všetci šťastne vrátili z parádneho výletu.

Fotogaléria

http://www.flickr.com/photos/denisakrivosudska/sets/72157630542716970

Ešte pár pripomienok pre ďalši výlety

• Termoska je fajn lebo v nej zostane vinko studené
• Šatókrabic – sa dobre chladí
• Biela košela je fajn
• Dievky – letné šaty doporučujem, slúžili aj ako mobilná prezliekareň 😉

 Denda