STREDA
Idemeeee na voduuu!!!
Cast partie v zlozeni: 2T, skladacka Vemeno + Furek, Saska + Mirko (pozoor, nie Kasak!), Bejvi + Insti + Pes Novak, Puchi + Janka a ktovie kto este, sa nachadzaju uz par dni v zvonivom kempe v Landeku, takze vyrazame tym smerom.Napchame do Oplika kooopu veci a vzlozeni Kubko, Mizko, tretie T= Keysho a ja (Lucisa) vyrazame. Z cesty si moc nepamatam, klasicky som ju celu prespala.
Plan: Este kym dorazime do Landeku splavit Brandenberger Ache, ktory pre zlozitost vyslovnosti prekrstujeme na Hamburger.
STVRTOK
Rano po prehliadke Kaiserklammu (cast Hamburgera) sa vyvazame na zaciatok, Mizo stahuje auto a pod ho behom hore kanonom. V polke cesty skoro zramoval Keysha, ktory bezal opacnym smerom. Po strucnom dialogu: Co je??? Nemam spricku!!! si vymenili stafetovy kolik (=kluce) a cvalali kazdy opacnym smerom. Chvilu sme si na Keysha pockali, spricku nasiel v mojom cierno/zltom lodaku a neviem preco na mna zazeral. Ktovie, ako sa mu tam dostala? Vodocet v Mariathal, ako sme dodatocne zistili, ukazoval 220 cm = mala voda. Isli sme 2 useky – Kaiserklamm (WW IV, nieco ako Lammer) a Tiefenbachschucht (WW IV-V). Trojkovy usek medzi tymito dvoma kanonmi sme previezli (my trojky prenasame ). Trochu sme sa zdrzali pri najobavanejsiom mieste na rieke zvanom Spahl (Paprsok-pozn.prekl.). Po isteni ho zvladame vsetci, len Keysho nam trochu zdviha adrenalin, ked 2 metre nad sifonom s vlastnostami srotovadla zviha na dvakrat, s padlom laksne pohodenym v jednej ruke. uspesne ignorujeme (v kilometrazi tak vrele doporucovane) prehliadanie a istenie a cely zvysok ideme na oci. Tak nas obcas prekvapi nejaky ten 2 – 3 metrovy zlozeny skocik. Pohooda! V cieli Mizo vytahuje zabudnutu hlasku z Norska: To hnede, co mam v gatiach, je adrenalin??? ktora sa uspesne ujala na cely zvysok vikendu. Vecer uz sedime (pod daznikmi) v kempe v Landeku. Tam nas zvysok partie zasype kopcom informacii ako: Miro Lisy KIP (= kope inu ligu), Smolik rad zachranuje plavajuce kajaky, najradsej za Puchiho asistencie, Vemenu sa okrem tela poskladala aj skladacia stolicka, anglicku kilometraz treba upalit za zboroveho pokriku MORENA-MORENA, najlepsie aj s Bejvockou. No a mimochodom PRSI. Prsi celu noc a cely den. V noci sme sa utaborili v nasom sukromnom kempe (nezvonia tam zvony a za usetrenych 110,-ATS sa uz da kupit celkom obstojna pizza).Na umiestnenie stanusme si vybrali tu najvacsiu jamu v okoli a tak tam mame po par hodinach okrem najazdov slimakov aj maly sukromny bazenik. Okrem toho sme si, vzhladom na nepriazen pocasia , tradicnu vecernu cigaru zapalili vnutri v stane, takze to tam zachvilu vyzeralo ako v hasisovom doupe. Najviac sme tym vytocili Keysha. Chcel byt tolerantny a svoju ubalenu cigaretu fajcil vonku na dazdi, potom vrazil do stanu a tam sa dym dal krajat.
PIATOK
Rano vyrazame pre zvysne trubky a hoj-sa na Inn. V plane mame Inshoot (v kilometrazi klasicky WW V). Vody je po …. a stale prsi. Neprehliadame, na co??? Ked sme sa priblizili k ohlasovanemu 2 kilometrovemu useku humor nas presiel. Ta kilometraz fakt asi neklamala, pohlad za vsetky drobne, bodaj by som bola kratkozraka. Skor ako som stihla najst unikovu cestu Mizo zahlasil: IDEME SA KOTULAT!!! a zmizol v totalnom bordeli valiacej sa vody. No a my vsetci jeden po druhom za nim. Ako piesty na motore, ked bol clovek na vlne nikdy nevidel vsetkych naraz. Raz hore, raz dole, vlny jak domy, valce jak blazon uz som chytala morsku chorobu. Keysho sa rozhodol, ze si pozicia spricku od Sada, co sa ukazalo ako velmi pozitivny napad. Hned v prvej vlne mu ju strhlo a hadzal tigra na skalu. Na jeho stastie sa mu podarilo vyliezt lebo poistku nemal a kto by vlacil jeho mrtve telo na cierno cez hranice? Dalsie 2 km sme nahanali jeho kajak, padlo , hadzacku (co sa nam bez Puchiho asistencie podarilo), nasli sme po ceste pobehujuceho Keysha a za dalsi kilometer uz sme pri autach. Vytrasieme adrenalin z neoprenov a Keysho nas nahovara na reparat. Nastastie zistil, ze ma v lodi dieru ako usta starej squaw a tak sa spokojne prezliekame do sucheho. Zacina prsat (to je novinka!!!) tak sa premiestnujeme do pristresku kde si rakusky gastarbeiteri robia piatkovy piknik. Slavime obchodnicky uspech, za 80,-ATS kupujeme 4 velke a 6 malych piv, hrame znamu cigaretovu hru Hiii, mama ide! a uz ho mame! Gibon ako vysity! Dokonca aj ziarovku sme nasli, nastastie sa nikomu nepodarilo napchat ju celu do ust a tak doktor Lisy moze spokojne dovolenkovat dalej. Poobede po opave Keyshovej lodi a ciastocnom vytriezveni sadame na Sannu. Ma cez 2 metre a …….prsi. Berieme aj Puchiho a tak sa cely splav nesie v znameni chytania lode padla, majitela. Mne sa podari zajazdit (samozrejme nechtiac) rodeo v jednom valci (BORECKU, TO JSOU VALECCI), tentokrat povytriasa adrenalin len Puchi a uz sme zase v kempe. Kto mal ten inteligentny napad v takej kose vytahovat aquaplan?!
SOBOTA
V Landeku zanechavame obetave trubky a vyrazame smer Oetzteller Ache. Cestou sme sa zastavili pozriet Pitzbach. Vody dost, krickov este viac. Jediny, kto ma na to chut je Kubo, ale my ho presviedcame, ze finsku saunu moze mat aj doma. Takze sa premiestnujeme na Oetz. Vody je klasicky az privela. Po poldnovom pendlovani hore/dole udolim sme sa rozhodli pre horny Oetz. Nemozem povedat, ze by sa my ten napad velmi pozdaval, ale nebudem rusit tradiciu ani den bez WW V ! Mizo to isiel pred rokom (za trochu ineho stavu vody) a tvrdi, ze zaciatok je najtazsi, potom je to relativne v pohode. Navrhujem ist si pozriet zaciatok, ale Kubo tvrdi, ze oci vidia. Napriek jeho ubezpeceniam si to idem pozriet a Mizo sa ku mne pripaja, Kubo ostava pri kajakoch, Keysho stahuje auto. Ten pohlad na dane kriticke miesto ma pripravil o moral ale myslim, ze chalanom ulahcil zivot. V podstate iba Mizo(vdaka tomu, ze si to isiel pozriet ) vedel kadial to ist a „oci vidia“ by Kubovi asi na takejto vode velmi nepomohlo. Ja som si to pekne, cupy-lupy, preniesla asi 300 m a pod tym najhorsim som sa pripojila k chalanom. CHYBA! Hned po prvych metroch som zistila, ze to NIE je ani nahodou v pohode, ze to je patka ako vysita, ze su toho 4 km a ze sa strasne bojiiiim! Stojime asi kazdy kilometer, trosku sa vydychat. Teste pred prvym zastavovanim ma jedna vlna (!!!) vylopuje, eskimujem, cela vystresovana pristavam a uz sa len obzeram kde je cesta. Je daleko a vysoko a tak pokracujem dalej. Heslo: Mizoo, kedy je uz koniec???? Borecku to boli valecci a toho adrenalinu! Vecer sme si nasli pekne miestocko na kempovanie rovno pri vodocte (260!!!), zaspali sme medzi volne pohodenymi bednickai, stolickami a kilometrazami.
NEDELA
Rano sice vstavame o 07.00 ale voda (nanestastie???) neklesla a tak namiesto planovaneho Venterache a stredneho Oetzu vyrazame na dolny Oetz. Po kazdodennom patkovom sialenstve je to nuda a tak poobede pridavame potocik Melach. Huciaca vodna zjazdovka sa nedala zahanbit a dala nam dobre zabrat. No proste dalsi patkovy stereotyp. Ale prezili sme aj toto, takze cely tesivy navazujeme kajaky + najdene zvysky bicykla a za revu jede,,jede masinka upalujeme v opliku domov.
Lucisa
Niečo z popisu k Innu: Ked trčia kamene veľmi, je to WW V-, keď trčia kamene málo, je to WW V+. My sme žiadne nevideli…
Vidím, že aj ty nostalgicky spomínaš 🙂 Namá niekto fotky z tohto obdobia? Rád by som vizuálne oživil aj tieto staršie články.
Komentáre sú uzavreté.