Osoby a obsadenie :
1. Dementná – Insti – služba FURT, Mizo, Smolik, Miša,
3 grácie – Slivka, Denisa, Bejví (1. krát presila na ľavo, kde ste pravá strana ?)
Solovic crew – Ciša, Boba, Tomiš, Mojo
Sobota ráno, pre niekoho ako každá iná, pre nás začiatok báječného výletu. Niekto ako každý rok, niektorí aj po rôzne dlhom čase, hlavne že sme sa všetci na lodenici opäť stretli. Napriek tomu že sa v týždni ešte vyskytol zádrheľ, vraj sa už nezmestíme do autobusu a na vlek, všetko dobre dopadlo a na splav sa ide.
Na lodenici sme dali dokopy kto čo má … samozrejme najmä v tekutom stave, prípadne sme ochutnali či sa nám to ozaj oplatí brať so sebou. Akademický umelec si to hneď zoradil aj do správnych tvarov – a radosť z toho mal nevídanú.
Po menšom motaní sa, sme konečne vyrazili na vodu. Najskôr padol návrh oboplávať prvý pilier mosta Lafranconi zprava po prúde, ale keďže bolo treba chytro vyberať niečo na zapitie pod ním, aby ešte dlho pevne stál, nemal kto potiahnuť, ale zato sme si všetci spokojne pripili a tým zahájili šťastnú plavbu.
Počasie nám prialo až tak, že si chalani robili srandu, že aj v októbri pôjdeme po Dunaji hore bez – načo si Mizo spokojne dal čiapku dole a bolo – HORE BEZ. Mojo nám ešte v lodenici zdôrazňoval, aby sme im nezabudli zavolať spod posledného mosta. Po skúsenostiach z niektorých ročníkov, keď si časť posádky posledný most v Bratislave už nepamätala, mal celkom obavy či ozaj zavoláme. Napriek tomu, že sme si pod každým mostom pripili, úlohu sme zvládli a tak Solovic crew vyrazil z BA do Čunova autom. Tam sa ku nám pri prenáške pridali. Neuveríte, ale najdlhší úsek bol spod prenášky do starého koryta. Nakoľko bolo ozaj veľmi málo vody, stihli sme tam aj obed aj fotit, dokonca aj hudobné nástroje sme prefúkli. Potom sme si kúsok ešte potiahli pri západe slnka ku prenáške. Preniesť sme stihli ešte za svetla. Dokonca toľko galantných chlapcov sa motalo po okolí, že naše obavy z prenášania Kašáckej „ťažkotonážnej“ kanoiky nakoniec boli úplne neopodstatnené, keďže nám pomáhali, síce trošku pripití, ale ochotní kamaráti z iných lodeníc. Táborisko sme hľadali ako inak, za tmy. Oheň predsa len lepšie vidno, keď je všade naokolo tma. Za to kus ťažšie bolo nájsť Slona, keďže táborísk bolo viac, ale podarilo sa. Spalo sa ako obvykle okolo 35ky. Noc bola úplne jasná a ku tomu sme mali spln mesiaca, svietil ako reflektor na futbalovom zápase. Takmer sa spať pri ňom nedalo.
Postavili sme tábor, a šli si opiecť klobásky, slaninku a špekáče. Pohodu pri ohni nič nenahradí. Bolo skvelo. Silnejšie povahy šli ešte na koncert k vedľajšiemu táborisku, poniektorí sa pobrali spať.
Nedeľa 24.10.2010
Ráno bolo krásne, už som skoro aj zabudla od leta, aká je paráda ráno si pri východe slnka umývať zuby v Dunaji. Bejví neodolala a výkupala sa v ňom. Raňajky sme si nachystali priam kráľovské, aj teplúčko bolo. Navarili sme si ešte horúcu vodu s klinčekami a škoricou do termosiek, aby sme si na loďke mohli spraviť varené vínko, šoférkom čaj, a po dlhom motaní a balení sme vyplávali. Na kilometri – 1820 – v Hulám Csárde v Gabčíkove nás už čakali pečené rybky a halászle.
Ako sme dojedali, začalo sa postupne ochladzovať a než o tretej prišiel autobus tak sa aj rozpršalo.
Samozrejme sme ešte predtým stihli slávnostný obrad zamykania vody v hudobnom doprovode huslí a gitarky.
Mimochodom, ak by ste niekto získali alebo vedeli text – Zamykáme vodu pádlem letitým….pošlite mi ho prosím.
Denisa
[mudslide:picasa,0,peter.smolinsky,5532083494306744513]
refrén: Zamykáme vodu pádlem letitým nekolikrát spravovaným, plechem obitým. Zamykáme řeku, zahazujem klíč, od vody si odpočinem pújdem chvíli pryč.
Už máme opravené „naše“ husle?
Komentáre sú uzavreté.