Krásny jesenný víkend sme pojazdili kopce a lúky v okolí Ponickej Huti. Dali sme aj Poľanu, čo je vraj najväčšie výškové prevýšenie čo sa u nás dá zdolať na bicykloch (aspoň cyklisti tak vravia). Pochybujem, na Kráľovu hoľu sa mi to zdalo vyššie 🙂
Kto
- Mirík – vedúci zájazdu a správca ubytovacích kapacít
- Saška – obľubuje hlavne potoky
- Miro Lisý – vedúci semináru o masle a mlieku
- Mizo – vždy v čele pelotónu
- Smolík – má silnejšie nohy ako reťaz
- Keysho – prieskumník a supportný tím
Kde
Lúky a kopce Zvolenskej kotliny pod Poľanou
Kedy
29. október – 1. november 1999
Ako sme sa mali
Cestou na Bukovinku nám nešlo do hlavy, prečo nás pália stehná. Dottóre nám do podrobna vysvetlil proces vylučovania kyseliny mliečnej a maslovej pri nadmernej záťaži svalov. Trupky to zhrnuli po svojom: “Nejedz maslo a mlieko, a nebudú ťa bolieť nohy.”
Navigácia baču z povrazníka na cestu domov: Nedbalo naznačil smer hlavou a mäkkou stredoslovenčinou ‘zanôtil’: “Sťato po lúky, veď máťe horskie bicykľe!”
Saška vz. lávka cez potok: “Jáááj, ja netrafím!” Tak to radšej odhodlane šupla rovno do potoka.
Výsledok testu trupiek ich Dakarov: Dve roztrhuté reťaze.
Keysho